Náš stereotyp sa kompletne zmenil a možno si to ani neuvedomujeme, ale celosvetový boj s koronavírusom má veľký vplyv aj na našu psychiku. O tom, ako nečakanú situáciu zvládať a čo nám môže aj pozitívne priniesť, Nový Čas zisťoval u psychológa Pavla Kardoša z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave.
Zo dňa na deň sme zostali doma. Všetko, čo sme doteraz považovali za samozrejmosť, sa odrazu zredukovalo na steny bytu či domu, v lepšom prípade niektorí ešte chodia do práce. Ako sa tento fakt môže odraziť na našej psychike?
- S podobnou situáciou sa väčšina z nás nikdy nestretla. S tým sú spojené pocity strachu a úzkosti, s ktorými sa musíme vyrovnať. Každý z nás však zvláda záťažové situácie inak. Sú ľudia, ktorí situáciu bagatelizujú. Pre iných môže aktuálna situácia zosilňovať prežívanie ohrozenia, s čím je spojené zvýšené nabudenie organizmu, sme ostražitejší, napätejší, môžeme reagovať impulzívnejšie.
U niektorých citlivejších osôb môže strach a úzkosť spúšťať pomerne rýchlo automatickú, fyziologickú reakciu na stres. Hranica jej spustenia je však individuálna. Týmto sa nám snaží náš mozog „zachrániť život“ a pripravuje nás na boj alebo útek. Prejaviť sa môže zrýchlený tep, dych, pocity tlaku na hrudi, prípadne iné somatizácie, ako bolesti chrbtice, rôzne stuhnutia a podobne.
Prečo sa rovnako nebojíme napríklad chrípky, v dôsledku ktorej zomierajú na Slovensku stovky z nás?
- Strach je prirodzená reakcia ľudí na neznámu situáciu. Tú práve zažívame. Okrem toho informačný tok, ktorý nás obklopuje, je často nereprezentatívny, veľmi špecifický súbor faktov a správ ladených skôr negatívne. Chrípku poznáme od útleho veku.
Takmer každý ju prekonal aj viackrát. Myslím, že informovať každý rok o priebehu chrípky podobne ako o koronavíruse by pre médiá nebolo až také zaujímavé. Ale ak by sa to dialo, mohlo by to vyvolávať strach a úzkosť.
Prečo ľudia prechádzajú z ignorovania odporúčaní až k tomu, že sú schopní napadnúť slovne tých, ktorí by mohli byť chorí?
- Práve emócie ako strach a úzkosť nás môžu viesť k impulzívnejším reakciám. Ľudia majú tendenciu hľadať vinníka. Môžeme to vidieť v histórii ľudstva na mnohých príkladoch - Židia boli v rôznych historických obdobiach obvinení z vymyslených skutkov, „bosorky“ boli upaľované na hranici vo viere, že sú zodpovedné za choroby a podobne. Ale zároveň nás história učí, že cesta hľadania vinníka nevedie k vyriešeniu situácie. Práve naopak.
Vyzerá to tak, že školy sa tak rýchlo neotvoria. Ako to môže vplývať na deti, na dospelých a celkovo na celú rodinu?
- Je to výzva pre nás všetkých, najmä však pre rodičov. Môže to byť príležitosť k zblíženiu, lepšiemu spoznaniu sa rodín. Ale môže to do rodín vniesť aj nervozitu a napätie, čo je opäť signálom, že sme dlho spolu. Zároveň je to výzvou, ako si s tým poradiť. Podľa môjho názoru, aj názoru iných odborníkov, s deťmi sa potrebujeme na tému koronavírusu, pandémie, karantény určite rozprávať.
Je dôležité vysvetliť dieťaťu situáciu primerane veku, aby nám rozumelo. Vieme pritom siahnuť k životným skúsenostiam detí, ktoré už majú. Každé z nich už bolo choré, prekonalo chrípku či iné ochorenie. Zväčša sme ich viedli k dodržiavaniu liečebného režimu. Je fajn to pri diskusii o koronavíruse zužitkovať.
Akým ranám na detskej psychike tak vieme predísť?
- Hovoriť s deťmi o tejto situácii je potrebné aj preto, že tým môžeme predísť úzkostiam, ktoré môžu mať z informácií, čo mimovoľne aj tak prijímajú. Mediálny šum je takmer všadeprítomný, rodičia naň reagujú, menia zaužívané zvyky, sami rodičia môžu prejavovať strach. Aj keď sa rodičia snažia tieto emócie pred dieťaťom skryť, dieťa je na rodiča tak „naladené“, že mnoho emócií „prečíta“ z tváre, neverbálnej komunikácie, atmosféry v rodine. A dieťa je člen rodiny. Zapojme ho primeraným spôsobom a informujme ho.
V úvode home office a karanténa ľuďom mohli pripadať ako šanca na oddych, ako sa však vnímanie môže zmeniť, ak bude táto situácia trvať naďalej?
- Áno, v úvode to vyzerá ako fajn oddych. S pribúdajúcim časom, stráveným v obmedzenom režime môže narastať aj napätie. Karanténu a obmedzenia majú ľudia tendenciu lepšie zvládať vtedy, ak je dobrovoľná a spojená s altruistickým konaním. Skúsme sa však na obmedzenia, ktoré podstupujeme, pozrieť optikou pomoci práve tým najzraniteľnejším z nás. Môže nám to pomôcť v zvládaní situácie. Skúsme tento čas nútených obmedzení zobrať ako výzvu spraviť niečo pre seba. Verím, že každý z nás má niečo, do čoho sa chcel roky pustiť a stále to neurobil. Možno teraz je ten čas.
Môže nás táto pandémia zblížiť, alebo sa ľudia budú po nej rozvádzať?
- Do veľkej miery máme vo svojich rukách, či nás pandémia zblíži, alebo rozdelí. Potenciál majú obe situácie. Vymazať konflikty z nášho života nie je možné a podľa mňa by to ani nebolo dobré. Z konštruktívne zvládnutého konfliktu sa môžeme veľa naučiť a môže nás posunúť vpred. Vo vzťahovej rovine je to skvelá príležitosť na rast.
Čo pozitívne pre spoločnosť môže pandémia priniesť?
- Myslím si, že aktuálna situácia pandémie koronavírusu má výrazný potenciál uvedomiť si, čo je pre nás v živote najdôležitejšie, a zároveň nám pripomína, čo všetko nie je samozrejmé, hoci to tak berieme. Môže priniesť veľa pokory pred životom a jeho nevyspytateľnosťou. Môže priniesť uvedomenie si vzácnosti základných faktov života, ktoré berieme ako samozrejmosť - zdravie, rodina, komunita, život okolo nás, životné prostredie, dostupnosť služieb a pod.
Poskytujete aj psychologickú pomoc lekárom - ako zatiaľ znášajú celú situáciu a s čím sa pri narastajúcom počte pacientov budú musieť vyrovnať?
- Lekár je človek, tak ako ja, alebo vy. V tejto situácii je však v „prvej línii“, pod tlakom obrovských očakávaní pacientov a ich rodín, že urobí zázrak. A to je nápor na zvládacie mechanizmy, ktorý je obrovský. Som veľmi rád a hrdý na to, že je mojou úlohou byť svojim kolegom oporou, keď to potrebujú. Ale na to, aby sme boli oporou, nemusíme byť psychológovia.
Oporou môže byť každý z nás a práve v tejto situácii preto ani nemusí vstať z gauča. Stačí, keď sa bude chrániť a tým odľahčí nápor, ktorý musia lekári a iní zdravotnícki pracovníci zvládať. V profesii lekára a iných zdravotníckych pracovníkov dobre padne každé povzbudenie, poďakovanie, úsmev, podporný list. Čokoľvek, čím dáme týmto obetavým ľuďom najavo, že si ich prácu hlboko vážime a sú pre nás nesmierne dôležití.
Ktoré profesie sú ešte ohrozené?
- Všetky v „prvej línii“. Pýtali ste sa na lekárov, ale to isté, čo platí pre lekárov, môžeme povedať aj o sestrách, zdravotníckych záchranároch, laborantoch, lekárnikoch, zdravotníckych asistentoch, sanitároch a iných pomáhajúcich profesiách nielen v zdravotníctve.
Potrebujeme silové zložky, bez ktorých by sme sa nemohli cítiť bezpečne, rovnako hasičov, zásobovačov, vodičov kamiónov, predavačky, predavačov, obsluhu čerpacích staníc, ľudí pracujúcich v energetike a mnohé iné „neviditeľné“ profesie, ktoré ak by čo i len na pár hodín vypadli, pocítili by sme to na strate ďalšieho komfortu, ktorý aj v tejto náročnej situácii stále máme.
Ako zvládať úzkosť a strach z pandémie?
- Úzkosť a strach zvládneme lepšie, ak sa zomkneme. Ako som už povedal, konfliktom sa vyhnúť asi úplne nedá. Niektoré „horké sliny“ však môžeme určite prehltnúť v záujme spoločného fungovania. Rešpektujme vzájomné súkromie, potreby tých druhých. Postarajme sa o seba, ako najlepšie vieme. Ak potrebujem byť sám, skúsim si nájsť miesto, kde sa mi to podarí. Skúsme v sebe nájsť empatiu a toleranciu voči sebe navzájom.
Môžete dať niekoľko odporúčaní, ako sa nezblázniť?
Akceptujte svoje emócie a snažte sa im nepodliehať. Udržte si odstup a racionálnu kontrolu.
Nájdite v sebe empatiu a altruizmus. Je tu mnoho ľudí, ktorým môžeme pomôcť, podporiť ich.
Prispejte svojou troškou v rámci profesie pre osoh viacerých. Využite svoje skúsenosti, nápady či zdroje.
Buďte citliví na svoje potreby, nebojte sa požiadať o pomoc blízkych, kolegov, odborníkov.
Obmedzte prijímanie správ z rôznych, často neoverených zdrojov. Vyberte si jeden - dôveryhodný zdroj a párkrát za deň z neho prijímajte informácie.
Kontrolujte čas na sociálnych sieťach. Tie sú často zdrojom rôznych neoverených správ, hoaxov, ktoré v nás zvyšujú pocity strachu a úzkosti.
Dôverujte autoritám a odborníkom. Jednotné, disciplinované, súdržné správanie nám môže priniesť najviac benefitov.
Rešpektujte nariadenia. Nie vždy sa nám páčia a nie vždy v nich vidíme zmysel. Ťahajme za jeden povraz!
