Tie mohol doteraz dostať len so súhlasom súdu. Hoci pôvodný návrh hovoril o tom, že sa úradníci dostanú okrem lokalizácie aj k súkromnej konverzácii všetkých Slovákov, po tvrdej kritike prišlo k zmierneniu. Koho budú monitorovať, a bude to vôbec technicky a právne možné?
Nielen v opozícii, ale aj v radoch bežných ľudí sa zdvihla vlna nevôle, keď premiér Igor Matovič oznámil, že v skrátenom legislatívnom konaní predložia zmenu zákona tak, aby mohli štátne inštitúcie využívať lokalizačné služby operátorov . V praxi to malo znamenať, že bude mapovaný pohyb každého Slováka a jeho zvyklostí, ale aj jeho SMS či telefonáty. „Tí ľudia potom dostanú informáciu – pozor, tam, kde ste sa často pohybovali, sa v tom istom čase pohyboval človek nakazený koronavírusom. Odporúčame vám vyšetrenie,“ obhajoval vstup do osobných práv každého Slováka Matovič.
Monitorovovať len ľudí v karanténe
Nakoniec však popustili zatiahnutú uzdu a do parlamentu prišli so zmenenou verziou. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) by mal prístup len k menu, priezvisku a trvalému bydlisku komunikujúcich strán a k údajom o ich polohe. „Nikto nebude mať prístup k vašim správam, nikto nebude počúvať vaše rozhovory. To, o čom sa rozprávate a to, o čom si píšete, je chránené a nikto sa k tomu nedostane,“ vysvetlil podpredseda parlamentu Juraj Šeliga s tým, že prístup ÚVZ k údajom nebude paušálny vo vzťahu k všetkým ľuďom, ale len k tým, ktorých ÚVZ určí.
„To znamená, že dáta môžu byť zbierané napríklad len o tých, ktorým bola nariadená karanténa,“ vysvetlil Šeliga, aby účel, pre ktorý budú údaje spracovávané, bol limitovaný a nedal sa zneužiť. Parlament nakoniec schválil takzvaný lex korona – teda možnosti, ako štát môže sledovať cez mobily ľudí podozrivých z nákazy.
Čo na to operátori?
Mobilní operátori zatiaľ nevedia, do čoho idú. Situáciu zatiaľ nechcú príliš komentovať. „Našou snahou je pomôcť riešiť aktuálnu situáciu, avšak pri zachovaní bezpečnosti, súkromia a ochrany osobných údajov našich zákazníkov, tak, ako to od nás vyžaduje zákon. Pred prijatím špeciálnej právnej úpravy a zmenou legislatívy by bolo z našej strany predčasné komentovať časové alebo technické možnosti, navyše nateraz bez oboznámenia sa s konkrétnymi detailmi návrhu zo strany štátu,“ ozrejmila hovorkyňa operátora Orange Alexandra Piskunová.
- Pohyb ľudí sa dá sledovať lepšie v mestách ako na dedine. Presnosť určenia polohy konkrétnej SIM karty závisí od hustoty základných staníc VTS. Napríklad v meste ako je Bratislava, sa dá mobil lokalizovať s presnosťou 200 – 300 metrov. Niekde na vidieku, kde je tá anténa jedna, môžete chodiť po obci a bude to vyzerať, že ste doma.
Opatrenie, že by sa sledovalo 5 miliónov SIM kariet je podľa mňa nemožné, na to nie sú operátori pripravení. Do 20 - 30-tisíc to vedia urobiť bez toho, aby ich to nebolelo. Samozrejme, na takú činnosť monitorovania budú musieť prijať ďalších ľudí. Ale celé je to založené na tom, že mobil máte vo vrecku, ak si ho vypnete alebo necháte doma, tak to, samozrejme, fungovať nebude.
Problém bude aj stotožňovanie ľudí, ktorí majú služobný telefón, neviem si predstaviť, ako to budú priraďovať. Musí byť prijatá nová legislatíva, neviem si predstaviť, že by sa toto mohlo diať bez súhlasu dotknutej osoby. Oveľa jednoduchšie by bolo využívať nejakú apku, ako sú dnes mapy, ale to sa nerobí cez operátorov, ale cez satelitný navigačný systém.
Advokát Robert Bános - Je to zásah do súkromia všetkých občanov Slovenska
Dokedy by mal mať štát prístup k údajom?
- Zbieranie údajov by malo byť stanovené len do doby, kým je v štáte vyhlásený núdzový stav. Za predpokladu, že by sa zistilo, že osoba má negatívny test na vírus COVID-19, alebo bola po určitom čase vyliečená, navrhoval by som osobné údaje o nej buď anonymizovať, alebo úplne zlikvidovať. Aj samotné nariadenie GDPR vychádza zo zásady minimalizácie uchovávania osobných údajov.
Nemyslíte si, že je to zásah do slobody občanov?
- Som toho názoru, že poskytovanie údajov v takom širokom, rozsahu je zásadným zásahom do súkromia občanov. Vzhľadom na sledovaný účel (ochrana života a zdravia občanov pred šírením koronavírusu) je to neproporcionálne a neprimerane to zasahuje do práv občanov. Opätovne aj v tomto prípade odkazujem na nariadenie GDPR, ktoré tiež vychádza zo zásady minimalizácie údajov.
Podľa tejto zásady sa majú spracúvať len tie osobné údaje, ktoré sú na naplnenie daného účelu nevyhnutné. V danom prípade by malo ísť určite len o identifikačné údaje užívateľa a lokalizačné údaje. Sledovanie tzv. prevádzkových údajov je v tomto prípade podľa môjho názoru nadbytočné a neúčelné.
Viete si to v praxi predstaviť, veď človek môže nechať mobil doma a ísť von, prípadne sa môže sporiť o tom, že byt neopustil?
- Návrh zákona v jeho aktuálnom znení sa mi javí ako štátom náročne vymožiteľný, ktorý je závislý od vôle občana mobilný telefón so sebou nosiť. Aj z uvedeného dôvodu v praxi môžu vzniknúť komplikácie s preukazovaním pohybu občanov.
Bežne asi náhľad do dát môže nariadiť súd, možno toto považovať za obchádzanie súdu?
- Vo všeobecnosti pokiaľ napr. lokalizačné údaje o určitej osobe potrebuje získať štátny orgán (orgány činné v trestnom konaní, spravodajské služby a pod.), musí mať príkaz vydaný sudcom. Za iných okolností, napr. počas výnimočného alebo núdzového stavu, možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné práva a slobody a uložiť aj iné povinnosti. Aktuálna právna úprava však neobsahuje možnosti na obmedzenie práv a slobôd občanov ich celoplošným sledovaním a získavaním údajov, ktoré tvoria predmet telekomunikačného tajomstva.
