Zaujímalo nás, kto im v tejto ťažkej dobe pomáha, ako chránia svoje zdravie a čomu sa doma venujú.
Otto Weiter (64), spevák: Vitamín D chytá v záhrade
Situácia je čoraz viac kritickejšia a napriek tomu sa stretávam s ľuďmi, ktorí vírus veľmi podceňujú alebo sú takí, čo z toho robia veľkú paniku. Zrušil som všetky koncerty, dokonca aj natáčanie televízie, pričom štúdiá mám doma. Treba sa chrániť a nestretávať sa s nikým. Je to pre mňa náročné v tom, že musím naplniť 24-hodinový program, pretože televízia musí fungovať. Mrzí ma, že síce sú seniori najviac ohrozenou skupinou, no mnohí sa nechránia, videl som to v obchodoch a na uliciach. V našej domácnosti chodím na nákupy ja, vždy vezmem len základné potraviny a samozrejme mám na sebe rúško a rukavice. Musím sa chrániť, pretože som bohužiaľ, v najviac ohrozenej skupine, a dávam si stopercentný pozor. Inak sme s manželkou doma sami.
Pred pár dňami mi prišli vypomôcť dvaja priatelia so strihaním ovocných stromov, lebo to kvôli srdcu až tak nezvládam, mali, samozrejme, rúška a dávali sme si veľký pozor. Inak mám stále veľa počítačovej práce, aby všetko fungovalo ďalej, takže nemôžem hovoriť o nijakom odpočinku. Keď som počul, že je dôležité prijímať vitamín D zo slnka, tak som sa zabalil do deky, ľahol som si na ležadlo k bazénu a 30 minút som poctivo ležal. Do nemocnice kvôli vyšetreniam so srdcom teraz nechodím, stihol som to pred mesiacom, tak ďalšia veľká kontrola je naplánovaná až na máj. Snažím sa nerobiť žiadne hlúposti a byť úplne v pokoji.
Ivan Letko (85), herec: Pomáha mu dcéra
Uvedomujem si závažnosť situácie a, samozrejme, snažím sa chrániť. Rúško som nedostal kúpiť, tak mi ho vyrobila jedna veľmi milá pani. Vždy, keď idem na prechádzku s mojím psom, mám teda prikrytý nos a ústa. Mám z toho celého strašne zlý pocit. Obávam sa toho, ako by to mohlo u staršieho človeka celé skončiť. Tak ako povedal jeden múdry človek, smrti sa nebojím, bojím sa umierania. Stará sa o mňa dcéra, ktorá mi nakúpi a pomôže, ak potrebujem. Samozrejme, máme rúška, nepodávame si ruky, ani sa nebozkávame. Takže sa snažíme izolovať, pokiaľ to ide. Musím však priznať, že na jedlo ani nemám veľmi chuť a som z toho veľmi deprimovaný, pretože aj prognóza je veľmi nepriaznivá. Neprejde to tak ľahko a bude to dlho trvať napriek tomu, že sa chránime.
Gizka Oňová (71), speváčka: Drží pôst
To, čo sa deje, ma veľmi zaskočilo, hoci na tomto svete žijem už fakt dlho. Nič podobné som nikdy nezažila. Som z toho zľaknutá, a nie tak kvôli sebe, ale kvôli mojim deťom a vnúčatám. To, že nepracujem a zrušili sa mi koncerty, beriem ako nutný fakt, veď som doteraz pracovala. Je to boží dar a ďakujem mojej genetickej výbave, že som to zvládala. Nič by sa nestalo, keby som už v krajnom prípade zostala doma vypekať, vyvárať a zašívať. Nie som pesimistka a držím palce všetkým mladým ľuďom, aby toto obdobie zvládli bez ujmy na zdraví a na psychike. Keď sa totiž nenájde niekto z rodičov, čo vymyslí dobrý scenár a program na celý deň, tak sa vzťahy v rodine môžu narušiť. Predsa len málokto je zvyknutý tráviť toľko času doma. My s manželom sa teraz s nikým nestretávame, sme doma. Máme fantastický byt, do ktorého nám väčšinu dňa svieti slniečko. Keď si otvoríme okno a dáme si deku na zem, pokojne sa opaľujeme vnútri. Dodržiavame hygienické príkazy a občas k večeru vyjdeme von s rúškami a prejdeme pár stoviek metrov okolo domu, lebo tu máme pekný park.
Nákupy nám našťastie robia deti. Manžel vybehne von, kde ho čaká syn s rúškom a rukavicami, a odovzdá mu tašku. S vnúčatami sa vidíme cez skype, som predsa moderná babka. S dcérou, ktorá žije v Anglicku, sme v každodennom kontakte, je tam oveľa horšia situácia ako u nás. Sú s rodinou veľmi zodpovední, bývajú v rodinnom dome s veľkou záhradou, pracujú z domu a sú izolovaní. Musím povedať, že čo sa týka stravy, uskromnili sme sa. Je obdobie pôstu a jeme bezmäsité jednoduché jedlá. Dá sa existovať aj takto, prešli sme na šetriaci režim.
František Kovár (73), herec: Synovia mu nosia nákup
Celú situáciu okolo koronavírusu sa snažím vnímať čo najzodpovednejšie smerom ku mne, mojej rodine aj k ostatným ľuďom. Pokladám ju za veľmi vážnu a dnes, keď som počúval správy a tam spomenuli, že nakazení sú už aj v Brazílii, tak som si uvedomil, že vlastne ochorela celá zem, čo sa asi ešte nikdy takto nestalo. Sme doma s manželkou a pomáhajú nám obaja synovia. Pred dvere nám donesú nákup, o ktorý požiadame, a my im robíme zase takú službu, že manželka im navarí a tiež to dá pred dvere. Takto pomaly fungujeme. Inak s nimi a našimi vnúčatami komunikujeme cez skype a mobil. Mladší syn je praktický lekár, je teda v tej nárazníkovej zóne, a ani starší syn nás nechce ohroziť, lebo patríme do vekovej kategórie, ktorá by to znášala ťažko.
Ak sa dá, chodievame podvečer s ochrannými rúškami na prechádzku okolo domu. Mám naplánované odviezť sa aj niekam k lesu, aby sme boli priamo v prírode. Čo sa týka práce, tak som práve dostal mail od našej dramaturgičky, že budeme mať možnosť doma nahrať to, čo aktuálne čítame, alebo niečo, čo máme radi. Ak sa mi to podarí nahrať, pošlem to do divadla, odkiaľ to budú nejako šíriť ďalej k ľuďom, ktorí o to budú mať záujem. Mám doma však samozrejme, aj nejaké resty, na ktoré som doposiaľ nemal čas, tak ich budem postupne realizovať.
Momentálne sa najviac venujeme domácim prácam, našou veľkou záľubou je scrabble, ale objavili sme aj amerického žolíka, ktorý má svoje čaro. Manželka lúšti krížovky, ja by som si rád urobil poriadok v starých videonahrávkach z divadla, ktoré mám. Ak mám byť úprimný, táto situácia je pre nás úplne nová, a samozrejme sú na mieste obavy a strach z toho, čo nás čaká. Potrebovali by sme asi nejakú krištáľovú guľu, aby sme vedeli, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Snažíme sa nepodliehať panike a riadiť sa rozumom a srdcom tak, ako si to vyžaduje život aj v takejto ťažkej situácii.
Maja Velšicová (83), speváčka: S vnučkou sa vidí cez skype
Výnimočné opatrenia som vzala na vedomie ako krutú realitu, lebo ma to zastavilo v práci. Mala som ohlásenú veľkú verejnú nahrávku, 450 ľudí už malo kúpené lístky. Je mi ľúto, že ich nemôžem rozveseliť. Celý život som si vedomá, že dobrá nálada a pohoda pomáha ľuďom žiť. Myslím si, že televízia ešte pridáva k zlej nálade a napätiu. Nehovorím teraz o správach ale o filmoch a seriáloch, v ktorých je veľa krutosti, násilia a bezohľadnosti. Teraz mali skôr národ utíšiť a potešiť. Aj jeden veľmi múdry psychológ povedal, že depresia oslabuje imunitný systém a to je pravda. Keď sa k tejto krutej realite ešte pridruží zlá nálada, tak najmä my starí, ktorí nemôžeme opustiť svoje domovy, to ťažko nesieme.
Seniori sú smutní, depresívni a potom ten koronavírus má oveľa ľahšiu robotu, ako nás pokosiť. Nechodievam nikam, mám malú terasku, kde trávim čas so svojim psíčkom, nechcem riskovať. S mojím vnúčatkom sa vidím akurát cez skype, lebo má oslabenú imunitu. Syn za mnou chodieva, lebo mi nakupuje, a ja, naopak, varím. Takže na terasu položíme v rukavičkách a s rúškom, čo si chceme odovzdať. Je to kruté, keď nemôžeme cítiť blízkosť našich milovaných a objať sa.
