Nazvali ho Monookulov poklad podľa slepého poľského kňaza, ktorý ho nahromadil na prelome 17. a 18. storočia z milodarov v čase, keď zúrilo Rákociho povstanie a už ho nestihol vykopať. Pôvodnou úlohou archeológov nebolo hľadať poklad. „Prizvali nás robiť výskum na mieste, kde sa mala stavať prístavba súčasného kostola. Tam sme nenašli nič zaujímavé. Vo februári sa fara rozhodla, že odstráni podlahu. Pod ňou sme zachytili základy pôvodného Kostola sv. Martina,“ vysvetlil archeológ Peter Šimčík, ktorý považuje nález za unikátny v rámci Slovenska. „Išlo o približne 500 platidiel uložených v keramickom hrnčeku prekrytom kamennou platňou. Väčšinu tvoria banícke výplatné známky v takomto rozsahu, ako sa u nás ešte nikdy nenašli.
Je zrejmé, že ich zakopali najneskôr v roku 1702,” vysvetlil archeológ s tým, že poklad pomenovali po kňazovi, ktorý tam pôsobil na prelome 17. a 18. storočia. Kňaz bol Poliak a nevidel na jedno oko. V archívoch je spomínaný ako monooculus, preto Monookulov poklad. Mince zrejme nahromadil z milodarov. Je pravdepodobné, že ich zakopal na začiatku Rákociho povstania,” dodal odborník. Podľa neho sa hodnota pokladu zatiaľ nedá určiť. „Historická hodnota je nesmierna,” doplnil s tým, že poklad sa stal majetkom štátu. „Keď niečo podobné nájde fyzická osoba, dostane 100% hodnoty. Pri profesionálnych archeológoch to však neplatí. Dúfam, že nás podporí VÚC,” uzavrel expert.
Čo sú banícke známky
Za banícke známky sa kupoval základný tovar. „Boli lokálnym platidlom. Existovali rôzne druhy v závislosti od toho, v akom regióne baníci pracovali. Vysokú hodnotu v tom čase nemali. Baníci ich však využívali aj ako milodary. Keď ich vhodili do vrecúška, zacinkali ako normálne mince a nikto nedokázal rozlíšiť, čo do neho vložili,” vysvetlil Šimčík.
Rákociho povstanie
Bolo tretím a štvrtým protihabsburským stavovským ozbrojeným povstaním sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom proti absolutisticko-centralizačným snahám viedenského habsburského dvora, ale predovšetkým za zachovanie uhorskej feudálno-stavovskej ústavy a vlastných šľachtických privilégií.