Koronavírus už dokonca niektorých pripravil o zamestnanie. Nielen veľkí podnikatelia, ale aj malí zamestnávatelia riešia, čo ďalej. Čaká nás prepúšťanie? Ktoré odvetvia pocítia dôsledky pandémie najviac? Nový Čas to zisťoval u generálnej riaditeľky najväčšieho pracovného portálu profesia. sk Ivany Molnárovej.
Ako vnímate momentálnu situáciu, keď Slováci namiesto chodenia do práce sedia doma?
Situáciu, v ktorej aktuálne sme, svojím spôsobom vnímam ako šancu zmeniť naše správanie. Podmienky, ktoré aktuálne máme, nám nedovolia zachovávať naše každodenné rutiny. To nám dáva možnosť rozmýšľať inak, prehodnotiť niektoré veci a zmeniť sa. Satelitné snímky nám už dnes ukazujú, ako zavretie fabrík zlepšilo ovzdušie. Sama som zvedavá, či sme schopní sa z niektorých vecí poučiť a začať sa správať inak. Z môjho pohľadu by bolo určite dobré, keby svet po víruse vyzeral inak. Aktuálne môžeme vidieť, že sa ukazujú hodnoty, ktoré máme v sebe.
Strach a neistota sú určite nepríjemné, ale zároveň dokážu podporiť spolupatričnosť medzi ľuďmi. Pozorujeme, že niekto šije rúška, niekto pomáha starším, niekto venuje tieto dni športovaniu, meditovaniu. Každý z nás je jedinečný a potrebuje sa s touto situáciou vyrovnať po svojom. Zmeny nastali určite aj na trhu práce. Vnímam veľa dobrého, vznikajú mnohé dobré iniciatívy, ktoré chcú pomôcť nemocniciam, ľuďom v prvej línii a ďalším. Zároveň treba povedať, že sú tu tiež iniciatívy, ktoré už dnes rozmýšľajú nad dosahmi na našu ekonomiku a snažia sa podporovať slovenské firmy a pomáhať aj v týchto veciach.
O home office sa často hovorilo ako o benefite, mnohí to chceli, no dnes to tak už viacerí nevidia a vnímajú skôr túžbu po návrate na pracovisko. Sú Slováci pripravení zmeniť svoje pracovné návyky?
Práca z domu môže byť spočiatku náročnejšia. Ja sama na sebe vidím, že som si v prvých momentoch zvykala. Po dvoch dňoch som si napokon nastavila režim. Pre mňa je dôležité, aby som sa na prácu pripravila. To znamená, že dodržiavam svoje ranné rituály, až potom začínam pracovať. Nie je dobré pracovať z postele a v pyžame. Ideálne je, ak si ľudia určia jedno miesto, z ktorého pracujú. Psychickej pohode už pomáhajú pravidelné prestávky, keď je dobré opúšťať toto naše pracovné miesto.
Zároveň absolútne zdôrazňujem, že v prípade dlhodobej práce z domu je potrebné definovať si, kedy človek pracuje a kedy má voľný čas. Je dobré zaviesť si nejaký rituál, ktorý nám to oddeľuje, či už je to šálka kávy, či prechádzka, jednoducho niečo, čo nám pomôže uvedomiť si, že teraz už nastáva čas oddychu. Čo sa týka dodržiavania produktivity vo firme, nám sa osvedčujú pravidelné videomítingy. Pomáhajú nám v nastavovaní úloh a cieľov. V prípadoch, keď má mnoho firiem zakázané osobné stretnutia, je určite dobré absolvovať ich aspoň online. Okrem lepšej informovanosti a produktivity nám totiž môžu priniesť aj príjemnú socializáciu v týchto náročných časoch.
Koronavírus zatriasol asi každou firmou - boli firmy vo všeobecnosti pripravené, že len tak zavrú svoje dvere a odstavia bežný chod? Čo sú tie najdôležitejšie veci, ktoré musia riešiť?
V ekonómii sa takáto situácia, ktorú aktuálne prežívame, nazýva čierna labuť. Ide o situáciu, ktorá sa neobjavuje v predikciách analytikov ani v učebniciach. Je neočakávaná a zrazu ovplyvní celý svet. V histórii ľudstva sa čierna labuť zopakovala niekoľkokrát. Pre firmy by malo byť aktuálne prvoradé zdravie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. V druhom rade treba pozrieť na to, kde môžem v tomto momente ušetriť, čo môžem škrtnúť, prípadne čo viem zmeniť, aby som minimalizoval straty.
Ktoré kroky budú musieť zamestnávatelia urobiť ako prvé?
Ak ľudia zostanú pracovať z domu, platí, že kľúčová je najmä komunikácia so zamestnancami. Ľudia potrebujú vedieť, čo sa ide robiť a prečo. Otvorená a transparentná komunikácia o opatreniach je v tomto prípade skutočne dôležitá. Ak je to možné, je potrebné ubezpečiť ich o zachovaní pracovných miest. Mnoho ľudí totiž aktuálne prežíva stres a boja sa, že prídu o svoj finančný príjem. Ja osobne si dávam záležať na tom, aby zamestnanci rozumeli, aký dosah má a môže mať táto situácia na biznis. Vnímam, že je potrebné, aby tomu ľudia rozumeli. Všetci si uvedomujeme, že nás čakajú náročné časy.
Ak by táto situácia trvala dlhšie, ešte mesiac, prípadne dlhšie, ako sa to odrazí na slovenskom pracovnom trhu?
Určite výrazne. Aktuálne vidíme enormný nárast pracovných ponúk na pozície predavačov, pokladníkov či dokladačov tovaru. Keď sa však pozrieme na počet pracovných ponúk celkovo, je tu veľký prepad, a to ide zhruba len o druhý týždeň mimoriadnej situácie. Ak to bude pokračovať dlhšie, firmy budú musieť riešiť, ako prežiť. Je nevyhnutné vymyslieť si plán, ako udržať a platiť svoje záväzky. V tomto prípade vnímam obrovskú zodpovednosť aj na vláde, ktorá bude musieť prispieť a pomôcť zamestnávateľom. Osem rokov nám ekonomika rástla, platili sme dane a odvody, teraz nás zamestnancov a firmy musí podržať aj štát. Myslím si však, že nová vláda si závažnosť situácie uvedomuje a pripraví opatrenia.
Čo možno očakávať od domácich a zahraničných zamestnávateľov?
Výrazné šetrenie. Ako som už spomínala, vnímam, že zamestnávatelia budú potrebovať pomoc od štátu. Či už pôjde o odvodové odpustky, mzdové náhrady alebo aspoň odklady platieb do štátnej pokladnice, vnímam, že bez spolupatričnosti a pomoci to nepôjde. Aktuálne pozorujem ako veľmi dobrý nápad - spraviť opatrenia, aby tí, čo nemajú z dôvodu tejto situácie možnosť pracovať, mohli dostať zatiaľ náhradu mzdy cez OČR. Tiež, ak majú rodičia malé deti alebo deti so zdravotným znevýhodnením, pomohla by možnosť polovicu dňa pracovať a druhú polovicu mať OČR.
Na čo by sa mali pripraviť zamestnanci?
Mali by sa pripraviť na to, že bude dobré sa uskromniť. Aj tí, čo sa o prácu neboja. Škrtanie firiem sa môže dotknúť aj niektorých benefitov.
Pocítili ste už vy v profesii.sk menej pracovných ponúk? Sú, naopak, zamestnávatelia, ktorí hľadajú teraz zamestnancov? Akým spôsobom prebiehajú pohovory?
Aktuálne vidíme enormný nárast ponúk najmä v obchode. Veľké množstvo ponúk prichádza aj na prácu kuriéra, zdravotného personálu či IT špecialistov, ktorí napríklad dokážu nastaviť aj fungovanie zamestnancov na home office. Čo sa týka pracovných pohovorov, firmy mohli byť v prvých dňoch mimoriadnej situácie jemne zmätené. Zamestnanci sa totiž popri povinnej práci z domu stretávali aj s nariadeniami o zákaze osobných stretnutí.
Aj z tohto dôvodu sme pre firmy predstavili bezplatnú novinku – videopohovory. Snažíme sa takto firmám pomôcť, teda ukázať im, že nemusia rušiť všetky pohovory a prerušovať nábory. Môže to pomôcť jednak im, že neprídu o šikovných uchádzačov, a jednak aj samotným ľuďom, ktorí sú dnes bez práce, alebo sú vo výpovednej leho a počítali s tým, že si v najbližšom čase nájdu prácu.
Ktoré odvetvia budú podľa vás najviac zasiahnuté touto pandémiou?
Dá sa povedať, že všetky, ktoré úplne nesúvisia so základnými potrebami. V tomto prípade môžeme vidieť, že aktuálna situácia má katastrofálne následky na cestovný ruch, gastro, ale aj priemyselnú výrobu. V súčasnosti majú veľké problémy eventové agentúry a všetci, ktorých prácou je organizovanie podujatí, či už ide o podujatia športové, spoločenské a podobne. Zlé časy majú malí živnostníci, či už ide o kaderníčky, kozmetičky, fitnes trénerov, fotografov, masérov a mnoho ďalších. Momentálne je na celom svete doma viac ako miliarda ľudí.
Máme očakávať masívne prepúšťanie? Ktorí zamestnanci budú v najväčšom ohrození?
Všetko závisí od toho, ako dlho budeme doma. Záležať bude aj na tom, ako bude vlastne vyzerať koniec tejto pandémie, teda spolu s tým, že ako rýchlo sa dokáže spamätať naša ekonomika. Zmena nepríde zo dňa na deň a ekonomika sa nám nerozbehne naplno v jeden presný dátum, keď nebudeme zrazu nosiť rúška. Som optimistická a verím, že zotavovanie príde už na jeseň. Napriek optimizmu však budú musieť mnohé firmy pristúpiť aj k prepúšťaniu, tomu sa v tejto situácii bude dať vyhnúť len ťažko.
Čomu nás súčasná situácia môže naučiť? Respektíve ako pozitívne môže posunúť pracovný trh a čo sa bude očakávať od „popandemického“ zamestnanca?
Verím, že nás toto všetko naučí väčšej vďačnosti. Stále hovorím, že na celom svete sme si akosi prestali vážiť základné ľudské hodnoty. Občas sa nám vytrácali dôvera, láskavosť, spolupatričnosť, empatia či súcit. V podstate teraz sme si mnohí uvedomili, že sme žili v kríze. V takej dlhodobej kríze hodnôt. Práve toto nás mohol vírus naučiť. Verím, že teraz, keď sú všetky deti doma, si ľudia viac začnú vážiť prácu učiteľov a vychovávateľov, uvedomíme si, ako veľmi sme odkázaní na prácu zdravotníkov, a teda tešiť sa aj z takých maličkostí, akými sú možnosti stretnúť sa s priateľmi a sadnúť si napríklad do kaviarne.
Verím, že napriek tomu všetkému nám to dá dôležitú životnú lekciu. Mám nádej, že sa nám vďaka tomuto vírusu podarí mierne zastaviť, vnímať viac svoje deti, vnímať viac svojich partnerov a v neposlednom rade vnímať samých seba. V podstate aktuálne platí, že tento neviditeľný vírus nás poučil a ukázal nám, že nie sme tvorcovia sveta, ale skutočne sme veľmi zraniteľní.
