O povinnom nosení rúšok v úradoch, obmedzení hromadného zhromažďovania sa aj o základných informácií o nebezpečnej nákaze informujú miestnych aj prostredníctvom rozhlasu v slovenskom i rómskom jazyku. Mesto tu zaviedlo aj ďalšiu novinku. Medzi domácimi chodia pracovníci civilnej ochrany, ktorí dohliadajú na dodržiavanie novozavedených pravidiel sedem dní v týždni.
Pokojná nálada a ľudia v rúškach. Takto podľa starostu Luníka IX. Marcela Šaňu v súčasnosti vyzerá bežný deň na rómskom sídlisku. Ako aj v iných mestských častiach, aj u nich začali platiť opatrenia nariadené vládou pre krízový stav. Miestny úrad funguje v skrátených úradných hodinách tri hodiny denne. Ako uviedol Šaňa, pre zabezpečenie zvýšenej hygieny spustili vodu vo všetkých bytovkách, kde to technický stav dovoľuje. Pre ľudí zo sídliska i susednej osady Mašličkovo spustili ešte nedokončené výdajné miesto pre čerpanie vody. “Hneď sme sprístupnili pitnú vodu pre ľudí z okolia, aby si pre ňu mohli chodiť nepretržite a na náklady mestskej časti počas trvania krízového stavu,” uviedol starosta.
V spolupráci s mestom domácich informujú aj cez verejný rozhlas, v ktorom upozorňujú, čo všetko majú dodržiavať, aby sa čo najviac zdržovali doma. Prihovárajú sa im v slovenskom, ale aj rómskom jazyku. “Nahrávku púšťame každú hodinu od 9. rána do 15. poobede. Mesto na krízové obdobie zamestnalo miestnych obyvateľov ako občianske hliadky, ktoré dozerajú v uliciach na to, aby sa ľudia nezdržiavali v skupinkách, aby upozorňovali na používanie rúšok alebo využili čokoľvek iné na zakrytie tváre a dodržiavali od seba odstup,” informoval Šaňa. Detí bez rodičovského dozoru zase posielajú domov za rodičmi, ktorým prízvukujú, aby ich počas pandémie nenechávali vonku. “Odporúčanie, aby nosili rúška, si väčšina ľudí zobralo naozaj k srdcu. Chodia v nich po uliciach, na úrad a aj keď idú mestskou hromadnou dopravou do mesta,” pochvaľuje si starosta. Priznal ale, že majú problém s nedostatkom rúšok. “Niektorí majú ešte kúpené, ale väčšinou si vyrábajú, alebo si dajú šatky,” dodal.
Nedostatok ochranných pomôcok potvrdil aj pán Alexander (66). Po troch týždňoch doma sa rozhodol ísť na nákup s manželkou a synom. “Rúško som si zohnal od kamaráta, syn si tiež vybavil od známeho. Potrebujeme sa chrániť a problém je aj to, že nikde v Košiciach sa už nedajú kúpiť dezinfekčné prostriedky. Vyhýbame sa skupinám ľudí a nikomu teraz nepodávame ruky,” opísal Alexander život na Luníku IX.
Pracovníci civilnej ochrany: Ako ľudia dodržujú odporúčania na ochranu zdravia?
Ladislav Žiga (63)
Tí čo majú rúška, ich nosia, iní si ich zase šijú. Ak nemajú, zakrývajú si tvár šálom alebo rolákom. Väčšina ľudí ich nosí, je to dobrý signál a uvedomujú si, že to má zmysel. Nebezpečenstvo nákazy neberú na ľahkú váhu.
Ladislav Hrkabus (42)
Skoro každý človek na sídlisku má rúško. V obchode aj na úrade, alebo keď idú autobusom do mesta, stále si to rúško dajú na tvár. Všimol som si, že začali dodržiavať aj predpísaný odstup aspoň jeden meter. Všetci sa obávajú o svoje zdravie.
