Česko si berie príklad a minister obrany Lubomír Metnar (52) navrhuje, aby v prípade znefunkčnenia parlamentu mohla riadiť štát vláda alebo premiér sám. Chystá sa podobný návrh aj u nás? Čo by bolo, ak by sa parlament znefunkčnil? Túto otázku politici na Slovensku stále nevyriešili napriek tomu, že nad poslancami sa už niekoľkokrát vznášala hrozba nákazy. Slovenský zákonodarný zbor totiž pracuje aj v týchto dňoch a schvaľovať má nové opatrenia na podporu ekonomiky či bežných ľudí.
Ak by sa u niekoho z nich potvrdila nákaza COVID-19, všetci 150 by mohli skončiť rozhodnutím hygienikov v karanténe. Parlament na to nie je pripravený a nie je tak jasné, ako by poslanci vedeli hlasovať, keďže z domu či na diaľku to možné nie je. Táto hrozba visela nad poslancami najmä po prevalení informácie, že poslanec zo strany SaS Alojz Baránik sa pre podozrenie dal otestovať na COVID-19. Nakoniec sa u neho nový koronavírus nepotvrdil.
Po Maďaroch Česi?
Situácia v našich susedných krajinách je iná. Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána si v čase krízy vyžiadala mimoriadne právomoci na časovo nelimitované obdobie. Parlament je tak minimálne do konca roka mimo hry. To vyvolalo obavy najmä u opozície, ktorá hovorí o bezprecedentných krokoch k oslabeniu demokracie v krajine. Orbán totiž môže vládnuť ako samovládca len prostredníctvom dekrétov a počas tohto stavu nie sú povolené voľby či referendá.
Najnovšie prišiel s podobným nápadom aj český minister obrany. Lubomír Metnar navrhol zavedenie „maďarského diktátu“ aj u našich západných susedov. Ak by bol parlament neuznášaniaschopný, chce, aby riadila štát vláda. „Charakter niektorých krízových situácií môže byť taký, že se Parlament Českej republiky nebude môcť zísť buď vôbec, alebo sa nebude môcť zísť včas,“ povedal minister. V prípade, že by bola nefunkčná aj vláda, chce aby o všetkom rozhodoval premiér Babiš. Ten však tento nápad rázne odmieta. „Nič o tom neviem. Nebudeme to prerokovávať,“ vyhlásil.
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď (39) nič podobné ako Metnar nechystá. „Nie, minister obrany Jaroslav Naď sa v tomto prípade neplánuje inšpirovať Českou republikou. Spôsob riešenia krízových situácií je vo všeobecnosti vnútornou záležitosťou štátov," uviedli z tlačového oddelenie Ministerstva obrany SR.
Situácia v susedných krajinách
Maďarsko - Parlament v pondelok schválil kontroverzný zákon, vďaka ktorému má premiér Viktor Orbán časovo neobmedzené mimoriadne právomoci. Môže samostatne prijímať zásadné rozhodnutia bez potreby zvolávať parlament, ktorý by ich za normálnych okolností musel schvaľovať.
Česko - Minister obrany Lubomír Metnar sa inšpiruje Maďarskom a navrhol, aby v prípade, že by bol parlament neuznášaniaschopný, mohla riadiť štát vláda. A v prípade, že by bola nefunkčná aj vláda, tak len premiér Andrej Babiš. Ten s tým však nesúhlasí.
Poľsko - Snaha o monopolizáciu moci je aj tam. Krajina sa polarizovala na dve skupiny - jedna chce preložiť májové prezidentské voľby a druhá nie. Podľa nového zákona môžu seniori a ľudia v karanténe voliť poštou. Poliaci v zahraničí však nie. Seniori sú pritom viac naklonení voliť vládnu stranu.
Súhlasili by s tým strany?
Sme rodina
- Hnutie by s týmto návrhom nesúhlasilo. Ak by k takej situácii prišlo, sme toho názoru, že existuje aj iný spôsob riešenia.
SaS
- V Českej republike je situácia zložitejšia, pretože súčasťou legislatívneho procesu je aj Senát parlamentu, zatiaľ čo my máme len jednokomorový systém. Sme teda radšej za riešenie vzdialeného prístupu k hlasovaniu a ďalších uľahčení účasti poslancov parlamentu na schôdzi, ako aj iných opatrení, ktoré umožnia kvázi normálne fungovanie.
- NR SR pozná aj núdzový režim a v takom prípade zasadajú predseda, podpredsedovia a predsedovia výborov. Myslím, že to je dokopy 25 alebo 27 ľudí a je to správne. Netreba obmedzovať demokraciu takým spôsobom, ako to urobili v Maďarsku a ako to navrhujú v Česku. Aj náš právny poriadok pozná režim, ako môže parlament fungovať v núdzovom režime. Sú na to dnes vytvorené legislatívne rámce aj procesy. Nesúhlasím, aby sa moc koncentrovala v jednych rukách.
- Jednou možnosťou je, že po dohode a zmene rokovacieho poriadku by zasadalo len 50 % parlamentu. To znamená, že jednotlivé strany by sa mohli dohodnúť na tom, že vždy z každej strany príde polovica, aby pomery v parlamente ostali tie isté, a takýmto spôsobom by sa hlasovalo. To znamená, že by sa mohli nahrádzať poslanci, ktorí by ochoreli, alebo by sa dostali do karantény. Ďalšou možnosťou je vyhlásenie vojnového stavu. Že by zasadali len vedenie parlamentu, predsedovia výborov a predsedovia strán a títo by vlastne prevzali zodpovednosť za riadenie štátu, aby odporúčali a schvaľovali zákony.
- Na Slovensku máme rozdelenú moc medzi vládu a parlament, a parlament má tú funkciu, aby vláda nemohla rozhodovať o všetkom, takže si nemyslím, že by to bolo možné a vhodné.
