Z opatrení na záchranu ekonomiky, ktoré cez víkend predstavila vláda, by nemali žiaden úžitok a chcú to zmeniť. Premiéra zároveň žiadajú, aby ich prizval k rokovaniam. Igor Matovič pripúšťa, že vláda pomôže aj im, no hneď dodáva, že štátny rozpočet má obmedzené možnosti. Čo hovoria kapitáni slovenského priemyslu?
Kríza bude hlboká a náročná a slovenské hospodárstvo to nemusí prežiť v zdraví. Zástupcovia veľkých slovenských zamestnávateľov včera oznámili, že od vlády očakávajú aj opatrenia na pomoc svojim podnikom.
Dosiaľ známy balík opatrení cieli najmä na stredných a malých podnikateľov. „V konečnom dôsledku sa tieto opatrenia vyhli veľkým firmám. Veľké firmy sú ťahúňmi ekonomiky, ktoré zamestnávajú mnoho aj tých malých,“ povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský. S ktorými opatreniami majú veľkopodnikatelia problém?
Asi najviac sa ich dotklo, že štát im neprispeje na mzdy zamestnancov. Výška štátnej pomoci pre jednu firmu je totiž obmedzená sumou 200-tisíc eur mesačne. Stovky slovenských spoločností majú oveľa vyššie mzdové náklady, a tak im táto suma nemôže vôbec stačiť. „Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 miliardy (eur) odvodov a jednu miliardu daní,“ povedal prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev.
Vláda sa bude snažiť pomôcť aj väčším podnikateľom. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) však povedal, že štát nemôže pomôcť všetkým. „To sa nedá, nedá sa každému vyjsť v ústrety. Na to nie sú peniaze,“ vyhlásil. „Budeme sa snažiť urobiť čo najviac. Jeden a pol miliardy eur mesačne je podľa nášho názoru strop, čo si môžeme dovoliť,“ dodal premiér.
Pomoc bez rozdielu
Prvá pomoc zo strany vlády predpokladá, že štát bude niektorým zamestnancom prispievať na mzdy. Výška príspevku by závisela od percentuálneho poklesu tržieb zamestnávateľa. „Z čoho sme v týchto dňoch veľmi prekvapení, je, že delíme zamestnancov, ktorých sa situácia dotkla, na rôzne kategórie. Niektorí dostanú 100 %, iní 80 % či 60 % priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec,“ tvrdí prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev. Štát môže jednej firme pomôcť sumou maximálne 200-tisíc eur mesačne. „Z rýchlej analýzy nám vyplýva, že 1 400 firiem má osobné náklady vyššie ako 200-tisíc (eur) mesačne,“ dodal Beljajev.
Kurzarbeit
Kurzarbeit je západoeurópsky systém náhrady časti príjmu zamestnanca z verejných zdrojov. Firmám umožňuje skrátiť pracovný čas a znížiť mzdy bez toho, aby prepúšťali. „Podobne ako v iných krajinách Európy je dôležité zaviesť opatrenia, ktoré sú skôr plošného charakteru. Urýchlene preto potrebujeme zaviesť tzv. Kurzarbeit - koncept, ktorý sa úspešne uplatňuje napríklad v Českej republike, Nemecku či Rakúsku a v rámci ktorého je koncovým prijímateľom zamestnanec, preto sa naň nevzťahujú žiadne finančné limity. Ak tak neurobíme, výrazne sa zníži naša konkurenčná schopnosť a investičná atraktivita do budúcnosti,“ tvrdí prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek.
