Herečka, ktorá zanechala v slovenskej kinematografii nezmazateľnú stopu, bola členkou Slovenského národného divadla dlhých šesťdesiat rokov. Po tom, čo ju s pribúdajúcim vekom začalo pomaličky zrádzať zdravie, utiahla sa do ústrania a jeseň svojho života žila v luxusnom senior centre na Záhorí neďaleko Bratislavy. Blízky kontakt udržiavala so svojou najbližšou rodinou, hlavne s dcérou Barborou (56) a s jej rodinou, ktorá jej bola tou najväčšou oporou.
Nový Čas v júli minulého roka informoval o krásnom jubileu herečky Krížikovej, ktoré oslávila v kruhu najbližšej rodiny. Herečka žila posledné roky v luxusnom senior centre neďaleko Bratislavy, kde ju jej dcéra s manželom, ale aj vnučka Veronika pravidelne navštevovali. „Mama je v zariadení na Záhorí, lebo je tam zdravotná starostlivosť a lekári, keď treba,“ priznala ešte v lete Novému Času Krížikovej dcéra Barbora Zvaríková.
Herečka síce v tom čase mala zdravotné problémy, ale so všetkým sa statočne pasovala. „Cíti sa dobre, nechcem to zakríknuť, všetko je v poriadku, tak dúfam, že to aj tak bude. ,“ priznala vtedy. Herecká hviezda po ukončení kariéry v SND v roku 2015 tak začala žiť v ústraní. Napriek nepretržitej starostlivosti lekárov a sestier v zariadení, kde žila, však nakoniec skonala po tom, čo musela byť hospitalizovaná v nemocnici v Malackách.
„Evička skonala v spánku,“ dozvedeli sme sa z kruhu rodiny. Rodina je z jej smrti zdrvená. „Táto smutná správa nás všetkých zastihla navyše v tomto ťažkom a absurdnom období, ktoré nedovoľuje maminým priateľom, kolegom a obdivovateľom rozlúčiť sa s ňou formou, ktorú by si zaslúžila. Chcem poprosiť všetkých, aby jej venovali tichú spomienku,“ povedala Novému Času dcéra Barbora. Správa o jej úmrtí zasiahla aj jej hereckých kolegov, s ktorými strávila v divadle celý život.
„Je to šok,“ napísala herečka Diana Mórová. So zármutkom prijalo túto zvesť aj vedenie Slovenského národného divadla, ktoré bolo jej domovom dlhých šesťdesiat rokov. „S príchodom Evy Krížikovej prichádzala na javisko radosť zo života, oplývala darom humoru a človečinou. Na doskách našej prvej scény vytvorila za šesť desiatok rokov vyše 120 postáv. Svojím hereckým majstrovstvom a bravúrou stvárnila postavy nielen komediálne, tragikomické, ale i postavy tragické. Členkou Činohry SND bola od roku 1954 do roku 2015. Česť jej pamiatke,“ napísala tajomníčka SND Izabela Pažítková.
V úzkom kruhu
Rodina, ktorá stála pri Krížikovej do poslednej chvíle, sa bude s legendárnou herečkou lúčiť len v najbližšom rodinnom kruhu. Aj keby si herecká diva, akou rozhodne Eva bola, zaslúžila rozlúčku, ako sa na velikánku jej mena patrí, pre šíriaci sa koronavírus to však nebude možné. Rodina jej dá posledné zbohom len v úzkom kruhu a divadlo vzdá herečke poctu na spomienkovom stretnutí na začiatku nasledujúcej divadelnej sezóny.
Eva Krížiková († 85)
Narodila sa 15. júla 1934 v Bratislave. Vyštudovala herectvo na konzervatóriu a stala sa z nej divadelná, televízna a rozhlasová herečka. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine. Od roku 1954 do 2015 pôsobila ako členka Činohry SND v Bratislave. Za svoje herecké umenie získala ocenenia Krištáľové krídlo, Kvet Tálie či Cenu Andreja Bagara. Žila s manželom, populárnym hercom a spevákom Františkom Zvaríkom († 87), po ktorého smrti ukončila kariéru. Herečka skonala 31. 3. 2020 v doobedňajších hodinách v nemocnici v Malackách.
Nezabudnuteľné herecké postavy
Krížiková († 85) patrila medzi herecké legendy, ktoré sa zapísali do sŕdc ľudí na celý život. Za svoju bohatú kariéru stvárnila obrovské množstvo postáv vo fi lmoch, rôznych televíznych inscenáciách, na divadelných doskách či v rozhlase, ktoré budú dobre stráženým pokladom slovenskej kinematografie. Práve Krížiková do tejto pokladnice prispela veľkou mierou a za to jej patrí obrovská úcta a obdiv.
- Jarabica (1974)
- Deravé vrecko (1983)
- Mastný hrniec (1991)
- Jubileum (1996)
Ako si na ňu spomíname
„Evička bola moja sesternica. Síce nie vlastná, ale predsa len sme boli v rodine. Poznám ju od svojich dvanástich rokov. Myslím si, že sa veľkou časťou zaslúžila o to, že aj ja som sa začal už v takom mladom veku zaujímať o divadlo. Bolo s ňou vždy veľmi veselo, lebo mala veľmi dobrú povahu a myslím si, že mnohým bude za ňou smutno. Bolo to už dosť dávno, keď sme sa naposledy videli.“
