Pekáreň v Prešove: Boli dni, keď sme pracovali 20 hodín
Majú iba malú pekárničku, ale narobia sa možno viac ako vo veľkých. Matúš Bača (37) a Jaroslav Varga(41) len nedávno otvorili v Prešove pekáreň Klasy spojenú s predajňou. „Keď pandémia vypukla, v jej prvom týždni bol záujem zákazníkov neuveriteľný. Ľudia si robili zásoby. V práci sme boli prvé tri dni aj 20 hodín denne. Padali sme z nôh. Zákazníci už možno majú zásoby, takže teraz sme v robote, ako to je štandardné, teda od tretej ráno asi do ôsmej večer,” usmievajú sa mladí pekári, ktorí majú pri pekárničke aj malú predajňu.
Pečenie aj predaj si zabezpečujú sami dvaja a snažia sa ponúkať len najvyššiu kvalitu. „Nič nemrazíme, aby sme suroviny neznehodnocovali, ale to si vyžaduje aj viac starostlivosti. Cesto kysne v chlade 12 - 24 hodín a potom sa pečie. Aj spôsob zrenia totiž dodáva chlebu a pečivu chuť. Ponúkame predovšetkým špeciálne druhy chleba i pečiva, a hoci sme pekáreň otvorili len pred niekoľkými mesiacmi v tichej štvrti, záujem miestnych ľudí je veľký. Sú radi, že majú poruke čerstvú ponuku. Recepty máme prevažne vlastné, ale snažíme sa načúvať aj hlasom zákazníkov, a keď majú nejaké pripomienky, tak sa ich snažíme zohľadniť pri výrobe,” uzavreli Prešovčania.
Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine patrí medzi najväčších producentov bryndze na Slovensku. Aj oni museli pre koronavírus zaviesť prísnejšie bezpečnostné opatrenia a boli by radi, keby Slováci skutočne uprednostnili domáce výrobky pred zahraničnými. Firma aktuálne zamestnáva 52 ľudí. Výroba ich produktov závisí vždy od aktuálnych objednávok.
„Niekedy je to 6 ton denne, inokedy 4 či 2-3 tony. Momentálne cítime pokles objednávok. Ale je krátky čas na hodnotenie, či je to pre vysoký dátum a čaká sa na výplaty, alebo je to nastupujúci trend šetrenia už aj na potravinách,“ uviedol konateľ Sven Harman. K bežným starostiam, ako sú hľadanie kvalifikovaných zamestnancov, boj o odbytové ceny, nákupné ceny, im totiž pribudol boj súvisiaci so šírením epidémie.
Zamestnanci vo výrobe boli a sú vybavení ochrannými pomôckami, ako sú odevy, rúška, rukavice či pokrývky hlavy. „Používajú sa dezinfekčné mydlá. Každý deň po ukončení prebieha čistenie celej prevádzky, povrchov, strojov a zariadení. Máme zavedené sprísnené opatrenia, čo sa týka vstupu do areálu a výroby,“ doplnil konateľ s tým, že treba asi pripomenúť celej spoločnosti, že aj slovenskí potravinári patria medzi hrdinov dnešnej doby, pretože bez ich výroby a produkcie by aj ostatné zložky bojujúce v 1. línii mali problém.
Ovocinári ani v súčasnosti nepoľavujú a okrem toho, že nám na stôl dodávajú čerstvé ovocie i 100-percentné šťavy, musia sa boriť s problémom, kto bude pracovať v sadoch. „Na sezónne práce sme využívali Srbov a Ukrajincov, čo asi ešte dlho nebude možné. Už teraz začíname mať problém, pri mrazoch bol na poli, kto mohol, aby sa úroda zachránila,“ hovorí manažér Milan Broškovič.
„Ľudia nemôžu byť blízko seba, musia mať rúška, nemôžeme ich vystavovať riziku. Čakajú ďalšie mrazivé noci, už teraz nám zamrzla polovica čerešní.“ V tomto momente ovocinári nedokážu presne povedať, ako práce zabezpečia. „Je ťažké vopred niečo hovoriť, kým nemáme realizovateľný plán. Prioritou je, aby sa ovocie dostalo tam, kam patrí,“ zakončí Broškovič.
