Lepším riešením by podľa nich bolo zachovať všetky výroby, ktoré majú reálny odbyt a kde nehrozí vysoké riziko šírenia pandémie.
"Vystríham pred ním (blackoutom), keďže by išlo o vraždu slovenskej ekonomiky, s následkami ktorej by sme sa museli vyrovnávať zrejme niekoľko rokov. Liečba by bola horšia ako samotná choroba a nie je isté, či by sa ju podarilo zdolať," zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. V prípade blackoutu by podľa neho nastali enormné ekonomické straty v podobe permanentnej alebo ťažko obnoviteľnej straty produkčných kapacít. Slovensku by hrozila strata zahraničných trhov, ktoré sú pre našu exportne orientovanú ekonomiku životne dôležité.
Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž upozornil, že už v súčasnosti niektoré kľúčové firmy na Slovensku stoja, lebo nemajú dostatok objednávok. "Na druhej strane sú tu firmy, ktoré majú odbyt, a tie by som rozhodne nevypínal, pokiaľ by sa situácia nevyvinula ako v Španielsku alebo v Taliansku," myslí si Baláž. Slovensko podľa neho schvaľuje veľmi nákladné opatrenia, ale nemá dostatok prostriedkov. "Nemáme takú centrálnu banku, ktorá tlačí peniaze. Toto môžu robiť USA, ale naša centrálna banka nemá túto právomoc. Musíme byť radi za všetky tie príjmy, ktoré nám firmy a občania pošlú," povedal Baláž.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by úplne vypnutie slovenskej ekonomiky na jeden mesiac malo veľký dopad na ekonomiku a trh práce. Aby to bolo účinné, muselo by potom podľa Muchovej prísť rýchlejšie oživenie, no to by muselo nastať, vzhľadom na otvorenosť ekonomiky, aj u našich odberateľov.
"Hlavnou otázkou ale ostáva, či by to fungovalo podľa plánu, a tu žiaľ, vzhľadom na mieru neistoty nevieme odpoveď. Želaným výsledkom by bolo zastavenie nákazy na Slovensku a obnovenie štandardnej ekonomickej aktivity, pričom by sme ale museli zabezpečiť, aby sa nevytvorila druhá, prípadne tretia vlna nákazy dovezená zo zahraničia, ktorá by si vynútila znovu veľké obmedzujúce opatrenia," upozornila Muchová.
Podľa Baláža by zastavenie ekonomiky napríklad na mesiac neznamenalo prepad vo výške jednej dvanástiny (8,3 %) hrubého domáceho produktu (HDP), ale podstatne viac. Náklady na toto opatrenie by boli vyššie aj podľa Pánisa. "Neplatilo by, že sotva by vláda stlačila tlačidlo 'zapnúť', ekonomika by začala normálne fungovať. Nie je nočnou lampou. Škody by rozhodne neboli ekvivalentom 1/12 HDP," dodal analytik.
