"Nastavil som si solidárny a zároveň sociálny princíp zníženia nákladov. V angličtine sa tomu hovorí cost-cutting. Musíte začať od najvyšších nákladov. Vo futbale sú to osobne náklady. Zákonite sme pristúpili k zníženiu platov u futbalistov, ktorí patria k najvyššej príjmovej kategórii. Máme dosť hráčov a v takejto situácii je priorita postarať sa o tých, čo majú nižšie zárobky. A takisto sme chceli zachovať piliere klubu do budúcnosti. Aby po opadnutí pandémie mohol futbal v Žiline pokračovať," uviedol Jozef Antošík v obsiahlom rozhovore pre denník SME.
Antošík tvrdí, že klubom navrhované plošné zníženie platov o 80 percent tak ako to prezentujú viacerí hráči, sa nezakladá na pravde. "Bolo to individuálne a nie o percentách. Prechodne znížené platy sme zoradili do piatich úrovní: 500, 800, 1000, 1500 a 2000 eur. Ide o hrubý príjem. Tých 80 percent z platu dolu si vypočítal Dominik Holec. Možno to je jeho predstava, aby sa každému o rovnaké percento znížil plat. Takýto princíp by nebol solidárny. Solidárny a sociálny princíp je taký, že najviac sa zoberie tým, čo majú najvyšší plat, a postupne s klesajúcim platom klesá aj absolútna hodnota, o ktorú sa plat znižuje. Takto sme to navrhli," vysvetlil Antošík.
Šéf žilinského klubu sa dotkol aj (ne)možnosti rokovaní s hráčmi, ktorí si chceli na pomoc vziať Úniu futbalových profesionálov a jeho prezidenta Jána Muchu. "Neviem, s kým som mal rokovať. Princíp bol individuálny, a nie kolektívny. Sme v mimoriadnej situácii, všetci sú rozlezení. Každý hráč má zmluvu uzavretú individuálne, čo je problém. Nie som ochotný rokovať s niekým cudzím o každom individuálne. Pretože toto nie je kolektívna záležitosť. Nemali sme čas, aby sme rokovali s každým. A ani hráči nám nedali príležitosť," dodal Antošík.
Podľa neho by mala fungujúca firma v čase nepohody chrániť najmä svojich najhoršie platených zamestnancov, ale vo futbale je to opačne. "Odbory chcú chrániť najlepšie zarábajúcich. Niektorí hráči zarábajú trikrát viac ako riaditeľ klubu. Druhá vec je legislatíva. Futbalisti majú pravdu v tom, že majú oveľa väčšiu ochranu ako obyčajný človek zo Zákonníka práce. Únia futbalových profesionálov tvrdí, že hráčska zmluva je nevypovedateľná. Majú pravdu, ale len dovtedy, kým plnenie zmlúv nezruinuje klub. Tu nejde o rokovanie o nejakých percentách, ale o prežitie," vysvetlil prvý muž žilinského klubu.
Čo sa týka najlepších hráčov, ktorým dal výpovede, Antošík si uvedomuje, že teraz môže odísť z klubu zadarmo a nie za peniaze, ktoré mohli v budúcnosti pristáť na účte MŠK Žilina. "Budem to ľutovať vtedy, ak sa ich hodnota ukáže na trhu. Dnes nemajú žiadnu hodnotu. Hráči mi možno budú raz ďakovať, že som ich uvoľnil zadarmo a tak skoro. Môžu ísť tam, kde by sa za normálnych okolností nedostali. Holec, Káčer, Kaša a ďalší sú hráči, ktorí za normálnych okolností majú hodnotu. Ale dnes je pandémia," zdôraznil Antošík. Na otázku, či si vie predstaviť návrat "vyhodených" hráčov do klubu v budúcnosti, odpovedal: "Ak by nastala situácia, že by niektorí zostali voľní, tak s tým nemám problém - ak s tým nebudú mať problém ani oni. Stane sa tak iba v situácii, že klub bude existovať. Musíme vedieť, na čom sme a čo si môžeme dovoliť. A oni by museli akceptovať nové podmienky, ktoré ja teraz neviem definovať. Hráči, ktorí dostali výpovede, môžu rátať s platmi za mesiac marec a apríl v plnej výške. Viacerí z toho môžu skromne žiť dva roky."
