Vláda sa okrem ochrany Slovákov pred koronavírusom snaží vymyslieť, čo najlepšie opatrenia na boj s klesajúcou ekonomikou. Minister hospodárstva Richard Sulík (52) sa tvrdo ozval proti plánom na celkové vypnutie krajiny a hovorí, že je za postupné otváranie prevádzok, kde je nižšie riziko nákazy.
Igor Matovič pomerne prekvapivo začal hovoriť o tom, že Slovensko môže v najbližších týždňoch čakať blackout. Čakali ste, že vytiahne túto variantu?
- Nie nečakal. Interne sme sa o tom nebavili a zjavne to bola myšlienka, ktorá sa mu vnukla len krátko pred tým, ako to verejne povedal.
Na krízovom štábe ste niečo podobné nerozoberali?
- Nie.
Ako sa k tomu postavíte, ak to predloží?
- Považujem to za veľmi nebezpečný experiment. Všeobecne si myslím, že v tejto kríze nie sú dobré extrémne riešenia. Nie je dobré to, čo chcel pôvodne britský premiér Johnson, nechať to všetko tak.Naopak nie je dobrý ani druhý extrém o tom, že sa všetko utlmí. Treba zvoliť správnu cestu. Mali by sme bod za bodom, riešenie za riešením posudzovať, či to pomôže našej konkrétnej situácii.
Veronika Remišová hovorí niečo podobné ako vy, Boris Kollár zase tvrdí, že sa blackoutu nebráni. Ako budete presviedčať koaličných partnerov, že s týmto nebudete súhlasiť?
- Presviedčať musia oni, lebo je dohoda na tom, že čo chceme prijať, musí mať súhlas všetkých. Vidím najmä ekonomické následky, ktoré by nám hrozili, keby odstavíme veľkú časť ekonomiky. To by neboli len obchodíky, supermarkety či gastroprevádzky, ale aj výrobné závody, servisné firmy či služby. Toto by ekonomika nemusela uniesť, ľudia musia z niečoho žiť.
Takže vyhubiť vírus za tri týždne, ako prorokuje Igor Matovič tým, že zavrieme Slovensko, tak to cez vás neprejde ani náhodou.
- Ďalšia otázka, je čo bude potom, keď na tri týždne zavrieme Slovensko a vyhubíme vírus. Potom čo? Príde niekto zo zahraničia, kto bude nakazený alebo sa ten vírus nevyhubí úplne a zase sa to začne rozširovať? Nie som expert, ale nevidím v tom dostatočnú koncovku. Veľmi jasne vidím, aké by boli ekonomické škody a tie by boli fatálne.
Čo považujete za správne? Izolovať rizikové skupiny?
- Testovať a všetci, ktorí sa dostanú do podozrenia, že by mohli mať vírus, tak musia ísť do karantény. Toto už je veľmi silné rozsiahle opatrenie, ktoré sa u nás nerobí. Ide sa do domácej karantény, čo je však vtip, lebo niekto kto je v podozrení, že má vírus, tak môže nakaziť ostatných. Prídu tam na návštevy babky, pozrieť vnúčika... Toto nie je cesta. Cesta je oddeliť tých, ktorí sú v podozrení, že môžu byť nakazení. Druhá vec je, že obyvatelia sa musia chrániť. Obrovská výhoda je, že Slováci sú veľmi disciplinovaní.
Šéf Klubu 500 napríklad hovorí, že vyjadreniami o blackoute Igor Matovič naštrbuje dôveru investorov a a môže to skôr viesť k bankrotu Slovenska. Nie je na škodu veci, že premiér niečo začne hovoriť bez toho, aby s tým boli oboznámení najbližší partneri či existovali k tomu aspoň nejaké podklady?
- Vyjadril som sa k Igorovi Matovičovi, nechcem to ďalej rozmazávať.
Budete to riešiť interne?
- Rozhodne sa o tom budeme baviť na koaličnej rade alebo na vláde.
Vladimír Soták tiež kritizuje, že si premiér nenájde čas na stretnutie napriek žiadostiam, ale má čas štyri hodiny denne na tlačové konferencie. Neprekáža vám, že z premiérskeho postu nejdú jasné a racionálne stanoviská, ale často akoby len nástrely riešení?
- Otázkou je do akej miery je premiér povinný hľadať si takýto čas. Je to človek, ktorý je zodpovedný za všetky oblasti krajiny a jeho deň má len 24 hodín. Tu sa chcem Igora Matoviča zastať a na také účely má ministra hospodárstva, čiže mňa, a ja si čas na pána Sotáka a jeho kolegov nájdem. Bolo už mnoho stretnutí s nimi, prediskutovali sme viacero problémov a predkladám na koaličnú radu riešenia.
Z SaS tento týždeň nebol nikto na tlačovke k Fondu vzájomnej pomoci, ktorý zriadil Igor Matovič na Úrade vlády a majú tam prispievať politici. Nesúhlasili ste s týmto nápadom?
- Súhlasíme s ním, ale ja som bol doobeda v Chirane, kde vyrábajú pľúcne ventilátory a mal som s nimi dlhé rozhovory. Musím sa priznať, že termíny, ktoré si robím ja, tak občas na ne zabudnem, preto mám asistentku, ktorá mi to robí. No ja som sa teraz dohodol len tak neuvážene a som si myslel, že nezabudnem, no vidíte...
Vy osobne budete prispievať do takého fondu?
- Ja osobne prispievam tým, že platím už roky jedno školské miesto pre rómske deti. Každý rok tiež prispievam na detský tábor deťom zo sociálne znevýhodnených rodín. Myslím si však, že pre krajinu bude ďaleko lepšie, keď ja si tie peniaze odrobím, keďže štát mi platí za to, že som ministrom. Ten príjem je samozrejme nadštandardný, no môj pracovný deň je dvojnásobný toho bežného pracovného dňa.
Prejdime k tomu, čo momentálne veľmi zaujíma bežných ľudí, a to sú odklady splátok hypoték a úverov. Už ste dohodnutí s bankami ako to bude vyzerať?
- Rokovania s bankami prebiehajú. Sú tam štyria veľkí hráči, s ktorými sa dajú robiť rozumné dohody. Chápem, že za to niečo chcú - zrušenie Ficovej novely k bankovému odvodu, čo bol trucpodnik zo strany Roberta Fica. My to máme aj v programe, že to treba zrušiť. S bankami sa dá rozprávať, že štát im vyjde v ústrety v tomto a oni budú kooperatívni v tom, čo sa týka napríklad odkladu hypotekárnych úverov.
Znamená to, že ste sa dohodli na zrušení bankového odvodu?
- O tom budem informovať, keď bude dohoda kompletná.
Guvernér NBS hovorí, že hypotéky sa budú môcť odložiť až na 9 mesiacov, lízingy na šesť. Budú banky poskytovať odklad bez rozdielu každému kto o to požiada?
- Myslím si, že by bolo správne, aby sme stanovili určité podmienky a každý, kto ich splní a požiada o odklad, mal by ho dostať. Tými podmienkami by napríklad bola výnimočná situácia, výrazne zhoršená príjmová situácia rodiny a podobne, no nemôžu to byť náročné podmienky. To kontrolovanie musí byť veľmi rýchle.
Keď napríklad príde človek, ktorý nemá krátený príjem, tak mu banky nevyhovejú?
- V zásade by to malo byť tak, že ak váš príjem nie je zásadne krátený a vy nie ste v zložitej finančnej situácii, tak nie je ani dôvod, aby k tomu došlo.
Banky to teda budú môcť nejako posudzovať?
- Oni tie príjmy poznajú, keď niekto požiadal o hypotéku, tak musel deklarovať svoje príjmy a vedia to zhodnotiť.
Dá sa hovoriť o tom, že zdražejú hypotéky v najbližších mesiacoch?
- Myslím si, že nie, lebo ľudia, keď je kríza, tak sa začnú správať opatrnejšie. Nekúpia si napríklad byt, ktorý si kúpiť chceli. Preto očakávam skôr pokles hypoték. Keď je o ne menší záujem, tak to nie je dôvod, aby zdraželi. Keď vám klesá dopyt, tak klesajú ceny. Tento trh je dosť regulovaný NBS a preto očakávam, že to skôr ostane tak ako to je dnes. Hypotéky nebudú problém tejto krajiny.
Tento týždeň ste ohlásili sedembodovú pomoc najmä pre malé a stredné podniky. Zaujalo preplatenie 80 % platu zamestnanca, ktorý musí byť doma. Sú s tým spokojné tie firmy, ktorých sa to týka?
- Treba tam ešte podumať nad odvodmi pre zamestnávateľa. Lebo ak sme zavreli firmu, ktorej príjmy budú tri-štyri mesiace na úrovni nuly, tak treba si položiť otázku, z čoho má majiteľ reštaurácie platiť odvody za zamestnancov, keď sme mu zakázali mať príjem. Tam sa prikláňam k možnosti, aby štát uhradil minimálne pre dlhodobo zavreté reštaurácie aj odvody zamestnávateľa.
Neobávate sa, že začne rásť sivá ekonomika, keď napr. kaderníčky budú strihať ľudí doma?
- Takéto javy sú prakticky v každej ekonomike. Dôležité je, hovorím teraz o medicínskom hľadisku, aby sa tá kaderníčka chránila, aby si každá zákazníčka dezinfikovala ruky pred a po, a tak ďalej.
Zatiaľ sa nedá povedať, či budete presadzovať otvorenie aj takýchto služieb?
- Som za to, aby sme zvoľnovali a otvárali postupne čoraz viac predajní, avšak tieto služby, ktoré hygenici nazývajú služby starostlivosti o telo - kaderníčky, manikúry, pedikúry, masážne salóny, solária atď., tam je veľmi intenzívny telesný kontakt, tam som proti. Rozhodnú experti. Títo ľudia musia povedať čo áno, čo nie, ale z ekonomického pohľadu hovorím, že postupne otvárajme čoraz viac predajní. My sme zrejme najzarúškovanejší národ na svete, čo je veľmi pozitívne a umožňuje nám to otvárať predajne. Aj sme sprísnili podmienky, napríklad že jeden zákazník môže byť na 25m2, takže som mierny optimista, že by to mohlo fungovať. Z ekonomického hľadiska treba tie predajne otvoriť čím skôr.
Zamestnávatelia kritizovali aj to, že medzi kompenzáciami chýba odklad platenia nájmov za priestory. Rokujete aj o tom?
- Rokujem aj so združením nájomcov aj prenajímateľov a takisto som na koaličnej rade už predkladal takýto návrh, dokonca opakovane, aby štát uhradil časť nájmu. Moja predstava je taká, že 30 alebo dokonca až 40 % mesačnej sumy za nájom, by musel znížiť majiteľ toho priestoru, počas toho čo bolo zavreté. Ďalších povedzme 40 % by uhradil štát a 20 % ostane tomu prenajímateľovi. To je primeraný kompromis, ktorý by sme mohli spraviť a dúfam, že to čoskoro prejde.
Mnoho majiteľov veľkých firiem sa muselo rozhodnúť, či zaplatia DPH alebo mzdy svojich zamestnancov. Teraz budú riešiť odvody alebo prepúšťanie. Ako teda idete pomôcť veľkým firmám?
- Odvody vedia byť odložené, na to sú už zákonné podklady spravené a pokiaľ sa niekto rozhoduje medzi mzdami a DPH, lebo nemá viac na účte, tak odporúčam uprednostniť mzdy. Pri úplne najväčších firmách by bolo na mieste ich potreby a ich situáciu posudzovať idividuálne. Nehľadať nejaké univerzálne riešenie pre 30 firiem. Vo svojej podstate by tá pomoc pre nich mala vyzerať podobne alebo by mala byť rovnaká, ako pre malé a stredné podniky.
Zamestnávatelia vám vyčítajú, že ste neprijali kurzarbeit, čiže to, že ak podniky majú problémy, tak štát doplatí mzdu zamestnancov. Je alebo bude niečo takéto na stole?
- My nie sme schopní prijať model kurzarbeit, ktorý je v Nemecku, preto lebo je to v podstate poistný produkt, kde sa musí niekam platiť dlhú dobu a po druhé musí byť vytvorený legislatívny rámec. Toto na Slovensku nemáme. My máme len nejaké flexi konto. Ale v zásade sme vo vláde presvedčení, že je lepšie, keď štát nejakú dobu priplatí niečo na platy zamestnancov, ako keby mali byť tí zamestnanci prepustení a mali by byť nezamestnaní.
Dá sa rozprávať konkrétne, čo to znamená „niečo preplatené“?
- Musia byť najprv uzavreté jednania. Nechcem hovoriť nič dopredu.
Nebude to ale asi vo výške 80 %, ako ste to urobili s tými malými a strednými podnikmi.
- To je tak, že keď nejakú firmu zavreme, tak je tá náhrada 80 % primeraná, ale ak sa nejaká firma dostane len do nejakj krízovej situácie, lebo jej klesol počet objednávok, ale naďalej funguje, tak tam nie je namieste takéto odškodnenie, lebo by bolo príliš štedré.Treba rozlišovať od prípadu k prípadu. Hlavne pri tých veľkých firmách.
Zaujíma ma ešte jedna vec, ktorá sa často skloňuje a to sú peniaze z helikoptéry, ktoré bude rozdávať Donald Trump pre všetkých ľudí v hodnote niekoľkých stoviek dolárov. Nebolo by lepšie rozdať niekoľko stoviek priamo občanom Slovenska?
- Myslím si, že nie. Je s tým spojený veľký morálny hazard. My poďme presnejšie cieliť. Nie sme takí bohatí ako Amerika a nevieme sa ani tak zadĺžiť ako Amerika. Čiže nájdime si nástroje, ktorými budeme presne cieliť na potreby tých, ktorí tú pomoc potrebujú. Pýtali ste sa napríklad na tie nájmy, mohli by sme povedať, že zaplatíme nájom každému, ale preplácať nájom Lidlu nemá žiadny zmysel. Zmysel má preplácať nájom tomu, kto musel kvôli nariadeniu štátu zavrieť svoju predajňu. Poďme diferencovať a nie dávať každému.
Prognóza NBS odhaduje, že o prácu príde 130 000 ľudí. Dá sa tomu zabrániť alebo s tým rátate aj vy?
- Bude dobré, ak to bude len 130-tisic ľudí.
Bude ich výrazne viac?
- NBS odhadla 5 až 10 % prepad ekonomiky. Ak ekonomika prepadne približne o 10 %, tak nezamestnaných bude zaručene viac ako 130-tisíc.
Čo sa s tým dá robiť?
- Robíť rýchle protikrízové opatrenia, zlepšovať podnikateľské prostredie, dať firmám skutočnú slobodu, aby mali snahu tvoriť hodnoty. Dá sa menej zaťažovat firmy napriek sťaženým podmienkam, ktoré nám diktuje koronavírus. Aby firmy z toho, čo vytvoria, nemuseli tak veľa odvádzať štátu. Dá sa zrušiť niekoľko nezmyselných daní, ešte viac nezmyselných opatrení, ktoré si navymýšľali úradníci, aby buzerovali tých chudákov, ktorí sa od rána do večera trápia s týmto štátom. Dá sa urobiť miliarda vecí a to vidím ako moju hlavnú úlohu, ktorou sa budem najbližšie roky zamestnávať.
Je v úvahách, že zákaz predaja v nedeľu bude pokračovať aj po ukončení mimoriadnej situácie?
- Nie, toto je vyslovene krízové opatrenie. Keď skončí kríza a mimoriadny stav, ktorý máme, tak očakávam, že skončí aj zákaz nedeľného predaja. Platí len to, čo je dohodnuté v programovom vyhlásení vlády. Tam má každý právo vetovať. Ja určite nebudem súhlasiť s tým, že sa zakáže predaj v nedeľu.
Novinky v Zákonníku práce
Minister práce Milan Krajniak (47) oznámil, že parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorá reaguje na mimoriadny stav pre koronavírus. Za hlasovalo 136 zo 137 prítomných poslancov.
Ide o nasledovné opatrenia:
1. Zamestnanec, ktorému je nariadená karanténa alebo je v izolácii pre pozitívny test na COVID-19, nebude môcť dostať výpoveď. Bude sa na neho vzťahovať ochranné moratórium.
2. Každý, komu počas tohto krízového obdobia skončí lehota vyplácanie podpory v nezamestnanosti, bude mať lehotu predĺženú až do skončenia krízy.
3. Lekárom a zdravotníkom bude v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa preplatených 100 % mzdy.
4. Mamičky, ktorým skončí doba čerpania rodičovského príspevku a ich dieťa by malo ísť do škôlky, ktorá je však zavretá, budú mať nárok na čerpanie karanténneho ošetrovného.
