Agentúre SITA to povedal politológ Jozef Lenč. Podľa sociológa Pavla Haulíka premiér nemá jednoznačnú predstavu, čo by znamenal takzvaný blackout, či ďalšie „spomalenie krajiny“ v snahe zbaviť sa šíriaceho koronavírusu, preto ťažko odhadovať reakcie verejnosti. „Premiér niečo naznačí, potom to zmení a povie niečo iné. Verejnosť nevie, ako na to reagovať,“ povedal sociológ.
Haulík tiež pripustil, že výroky predsedu vlády môžu u ľudí vyvolávať aj prejavy paniky napríklad v podobe zvýšeného nakupovania. „Nejasné a premenlivé vyjadrenia môžu a zrejme aj spôsobujú panickú formu správania u istej časti verejnosti. Ak svoje vystupovanie nezmení, dá sa očakávať, že tie reakcie verejnosti budú ešte akútnejšie,“ myslí si sociológ.
Politológ Lenč vníma nezhody v koalícii v súvislosti s riešením krízy. Poukázal napríklad na to, ako premiér pristupuje k jednotlivým členom vlády. „Videli sme roztržku medzi ním a ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS), pokiaľ ide o otvorenie školských jedální či ukončenie školského roka alebo diametrálne odlišný pohľad na ‚vypnutie krajiny‘, ktorý mal s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS),“ poznamenal.
Sociológ Haulík nepredpokladá z krátkodobého hľadiska veľké kontroverzie vo vzťahoch koaličných partnerov. „Ak sa však aktivity premiéra budú stupňovať a pokračovať zmeny v postojoch, tak to povedie k oslabovaniu koaličnej solidarity a spolupatričnosti. Celkom určite to môže viesť aj k tomu, že časť koaličných poslancov vládne zoskupenie opustí,“ dodal sociológ.
S myšlienkou „vypnutia Slovenska“ na dva-tri týždne prišiel premiér pred pár dňami. Nepodporili ju všetci koaliční partneri. Napríklad minister hospodárstva a šéf strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík ju označil za experiment. Premiér sa však svojho nápadu nevzdáva. Na sociálnej sieti 2. apríla napísal, že „pritvrdíme ešte viac v našom doterajšom ‚blackoute', to jest vo vypínaní/spomalení Slovenska, hnusobu porazíme“.
„Vypnutie krajiny“ na tri týždne by podľa epidemiológa a poradcu českého ministra zdravotníctva Rastislava Maďara neprinieslo istotu, že vírus by v nej už nebol. „Naviac by nepremorená populácia zostala v budúcnosti zraniteľná voči reimportom zo zahraničia a hrozilo by opätovné zhoršenie epidemiologickej situácie, ako sa to teraz deje v niektorých krajinách Ázie. A čo potom? Ďalšie drastické karanténne opatrenia alebo ďalší blackout za miliardy?“ pýta sa odborník.
„Tak dlho sa objavuje koronavírus v médiách, až z toho vzniká absolútny nepriateľ číslo jedna, čo spôsobuje u niektorých určité tunelové videnie. Koronavírus je problémom, ale iné diagnózy ním stále zostávajú byť ešte väčším. Stále sa predsa zomiera na iné diagnózy oveľa viac a asi to tak aj zostane,“ poznamenal.
Cieľom prvej vlny opatrení proti koronavírusovej epidémii podľa Maďara bolo zabrániť zahlteniu zdravotníckej starostlivosti hroziacou masívnou prvou vlnou prípadov, čo by mohlo viesť k situácii, aká nastala v Taliansku alebo Španielsku. „To sa zjavne podarilo a tento scenár by už nemal nastať,“ podotkol.
Ďalšia vlna opatrení by už mala byť podľa odborníka čo najviac zacielená na rizikovú časť populácie, nie až tak plošne na všetkých ako doteraz. „Aj keď to bude náročnejšie. Či už karanténou, respektíve izoláciou najviac postihnutých miest alebo smerom na zariadenia pre seniorov, liečebne dlhodobo chorých a ďalšie rizikové časti populácie,“ objasnil.
Z dlhodobého hľadiska sa zdá byť podľa Maďara najlepším riešením pomalé premorenie populácie nasmerovaním šírenia infekcií čo najviac do nerizikovej časti populácie, ktorá by mala väčšinou prejavy len veľmi mierne alebo žiadne „Mimochodom, počet úplne bezpríznakových ľudí v populácii sa odhaduje na 10 až 40 percent. K tomu úplný blackout potrebný nie je,“ uzavrel poradca českého ministra zdravotníctva.