Tento skvost na kolesách navrhli a skonštruovali na sedem kilometrov dlhý prevoz telesných ostatkov známej filantropky, šľachtičnej Františky Andrássyovej v roku 1904. Dal ho vyrobiť jej manžel Dionýz, ktorý za ňou neskutočne smútil. Meno Andrássy poznalo na prelome 19. a 20. storočia celé Uhorsko, pretože rozvetvená grófska rodina vlastnila obrovské majetky ako hrad Krásna Hôrka či betliarsky kaštieľ. Dionýza pre sobáš s neurodzenou Františkou chcel otec vydediť, no po jeho smrti dostal s manželkou celý majetok rodiny.
Za peniaze založili starobince, školy a škôlky, dotovali nemocnice či financovali obnovu povodňou zničených dedín, za čo si získali obrovské sympatie prostého ľudu. Aristokrat bol vzdialeným príbuzným Júliusa Andrássyho, ktorý sa zasa preslávil blízkym vzťahom s cisárovnou Sissi. Dionýz však ostal, na rozdiel od Júliusa, verný manželke a po jej smrti v roku 1902 za ňou veľmi smútil. Ako jeden z dôkazov večnej lásky nechal vyrobiť aj špeciálny pohrebný kočiar, aby previezol jej pozostatky do veľkej hrobky.
Riaditeľka Múzea Betliar Timea Mátéová prezradila, že pohrebný koč šľachtičnej, ktorá si s manželom grófom Dionýzom, získala srdcia väčšiny obyvateľov Gemera dobročinnými aktivitami, už rozoberajú a pripravujú na prevoz do depozitára v areáli múzea. V koči odviezli pozostatky milovanej manželky grófa z Gemera. Pohrebný koč použili aj pri iných pohreboch. „Ide o jeden z najzaujímavejších predmetov zbierky. Je honosný, secesný a vyrobili ho majstri v Mníchove.
Použil sa aj pri pohrebe syna grófa Gejzu Andrássyho Karola v roku 1910 a Dionýza Andrássyho v roku 1913. Má nesmiernu cenu,“ prezradila riaditeľka. „V roku 2012 pracovníci nášho múzea rátali s tým, že koč sa dočká obnovy na pôvodnom mieste na hrade, no rekonštrukcia prebieha aj v tejto severozápadnej bašte. Nachádza sa navyše v miestnosti, ktorá má malé dvere,“ zdôvodnila Mátéová, prečo koč budú reštaurovať inde.
Konal sa na 2. výročie úmrtia grófky 26. októbra 1904, keď gróf Dionýz odprevádzal svoju manželku na poslednej ceste z rožňavskej železničnej stanice do krásnohorského mauzólea. Jej pozostatky priviezli z Mníchova vlakom, v jednom vozni bola rakva, v ďalšom sedel gróf. Zo stanice sa smútočný sprievod vydal na 7-kilometrový pochod.