Vo veľkej neistote sú však obchodníci, ktorí museli zatvoriť prevádzky na základe prísnych opatrení krízového štábu. Po dvoch týždňoch rátajú veľké straty a s obavami hľadia do budúcnosti. Aj keby sa pandémiu koronavírusu podarilo poraziť, ťažké časy sa podľa obchodníčky tak skoro neskončia.
Trnava, majiteľka psieho salónu, Miriam Kányová:
Keď otvorila psí salón Eimi v Trnave, splnila si Miriam sen. Lenže situácia, ktorá v súčasnosti panuje, jej spôsobila existenčné problémy. „Musím platiť nájomné a keď nemám zákazníkov, nemám ani z čoho žiť. Salóny strihajú zhruba od marca do začiatku septembra. Za ten čas si musia zarobiť aj na prežitie po zvyšok roka. Čiže na vrchole sezóny máme zatvorené, čo je veľký problém,“ posťažovala sa.
Rovnaký problém majú aj ostatní majitelia psích salónov, a preto sa rozhodli podať žiadosť o otvorenie prevádzok. „Volajú nám každý deň zákazníci a prosia nás, aby sme im ostrihali psíky. Vo väčšine prípadov si psy zoberieme aj tak s rúškami a rukavicami spred dvier. Zákazník dovnútra ani nejde. A dezinfi - kujeme aj bez vírusu neustále kvôli zvieratám. Tak nevidím problém, prečo by sme mali mať zatvorené,“ uzavrela Miriam.
Topoľčany, krčmár Milan Minárik:
Malá krčma na sídlisku mala uživiť veľkú rodinu. Prednedávnom v nej zamestnal aj priateľku a plánovali svetlú budúcnosť. Lenže mimoriadne opatrenia im zničili plány a obaja zostali bez príjmu a boja sa, čo s nimi bude.
„Bolo to 13. marca, prišli do krčmy policajti s tým, že musím zatvoriť. Odvtedy je zavretá stále. Akurát som zamestnal aj priateľku, bola to naša jediná obživa,“ krútil hlavou Milan. „Mala nás uživiť. Máme tri deti, na ďalšie dve platím alimenty. Neviem, čo teraz robiť, nikto nám momentálne nepomôže, nikto nevie, čo bude ďalej,“ dodáva.
Do krčmy akurát nastúpila robiť aj jeho priateľka po materskej dovolenke. „Najhoršie je, že nájomné, réžiu, všetko zatiaľ platím. Tak som si povedal, že ešte v apríli to nejako udržím. Ak nebudem môcť otvoriť ani potom, je koniec, to je úplne likvidačné. Viac sa nedá. Ale čo ďalej, z čoho budeme žiť, netuším,“ s beznádejou v hlase si povzdychol krčmár.
Bratislava, obchodníčka Silvia Majerníková: Sme zatvorení, ale musíme platiť.
V centre hlavného mesta predávala 10 rokov francúzsky štýlový nábytok, no teraz počíta straty. V bratislavskom Starom Meste navštevovali tento obchodík ľudia, ktorí doň chodili za kúskami francúzskeho šarmu, no teraz len v rúškach míňajú tmavý výklad. „Zatvorení sme od 13. marca a odvtedy sme zarobili nulu.
Žijeme z veľkej časti aj z turistov, ale tí do Bratislavy prestali chodiť už vo februári, keď sa v Európe objavil koronavírus,“ hovorí so smútkom v hlase. „Hoci sme posilnili e-shop, doba je teraz taká, že ľudia sa snažia mať hlavne jedlo, dezinfekciu a lieky. Iné nekupujú. Sme rodinná firma a žiadnu veľkú finančnú rezervu sme si nevytvorili.
Za peniaze, ktoré sme zarobili, sme kupovali nový tovar,“ vysvetlila a smutne dodala: „Rezervu máme ešte tak na mesiac. A potom nevieme, čo ďalej.“ Najväčšia položka pre obchodníkov predstavuje nájomné priestorov. „Sme na lukratívnej adrese v centre Starého Mesta. Nič nám neodpustia, iba nám ponúkli zľavu, ale to nás nezachráni,“ uzavrela Majerníková.
