A čo sa môže stať počas nasledujúcich mesiacov? Nový Čas to zisťoval u epidemiológa Rastislava Maďara z Ostravskej univerzity, ktorý je zároveň poradcom ministra zdravotníctva Českej republiky pre otázky pandémie COVID-19.
Premiér Matovič hovoril v posledných dňoch o tzv. blackoute. Má nejaký význam to, aby sme krajinu vypli, zastavili šírenie? Je možné, že vírus takto porazíme?
- Blackout má význam úplne na začiatku, aby sa sploštila očakávaná prvá veľká vlna nákazy, ktorá by mohla zahltiť zdravotnícky systém, hlavne jednotky intenzívnej starostlivosti, až do takej miery, že potom by pre žiadneho kriticky chorého pacienta nezostal vitálne dôležitý mechanický ventilátor alebo prístroj na mimotelové okysličenie krvi, ktoré dočasne nahradzujú funkciu pľúc.
Druhou okolnosťou by mohla byť extrémne dramatická situácia, ktorá sa vymyká kontrole, takže sa radšej „zatiahne opona“. Ani jedno, ani druhé však teraz na Slovensku nevidím. Súčasne nesmieme zabúdať na to, že koronavírus je síce zákerný nepriateľ, ale ľudia u nás neprestali trpieť a umierať na iné choroby, ktoré sú častejšie. Nesmieme dopustiť, aby ekonomika drasticky krvácala, ak k tomu nie je absolútny dôvod ohrozenia života spoločnosti.
Aby sa totiž nestalo, že v budúcnosti nezostanú dostatočné financie na chod nemocníc, ich personál, lieky, prístrojové vybavenie a podobne. To by si potom aktuálna pandémia vyžiadala oveľa viac obetí týmto nepriamym sposobom ako priamou nákazou vírusom. A nakoniec aj tak rozhodne to, ako efektívne si dokážu rizikové skupiny dlhodobo udržať okolo seba bezpečný priestor tých dvoch metrov, ktoré možu mať cenu života.
Všeobecne však testujeme málo. Stotožňujete sa s názorom, že mnohí máme ochorenie za sebou?
- Či už sa testuje veľa alebo málo, mnoho ľudí si už infekciou prešlo bez toho, aby o tom tušilo, buď len s miernymi príznakmi, alebo úplne bez nich. To je však vo svojej podstate dobré, dochádza tým k postupnému narastaniu imunity populácie. Teda ak sa ukáže, respektíve potvrdí, že protilátky majú dostatočný ochranný účinok aj po bezpríznakových infekciách a chránia mesiace až roky.
Vačšia testovacia kapacita umožňuje rýchlejšie vyhľadávanie kontaktov nakazených, ktorí idú do karantény a následne sú tiež testovaní. Tým sa snažíme šírenie vírusu v populácii brzdiť, aby sa premorenie populácie darilo lepšie zacieliť a udržať mimo seniorov s chronickou chorobou, ktorí sú najrizikovejší. Úplne však šírenie vírusu zastaviť zrejme nedokážeme.
Oplatí sa zavrieť hranice, obmedziť pohyb, zachovať si tu minimálnu úmrtnosť a málo nakazených, zatiaľ čo iné krajiny už pandémiou prejdú a my nebudeme mať vytvorenú imunitu?
- Nízka úmrtnosť by mala byť hlavným cieľom každej krajiny, o to viac vyspelých, kam patríme aj my. Ázijské krajiny, ktoré za cenu viac či menej drastických opatrení prvú vlnu zastavili, aktuálne zažívajú opätovné zhoršenie situácie a nárast prípadov pre import zo zahraničia. Ich populácia totiž v širšom meradle zostala bez protilátok.
U nás k imunizácii populácie formou prekonanej infekcie bude dochádzať aj naďalej. Ale pravda je, že k cestám do zahraničia bude nutné v ďalšom období pristupovať veľmi rozvážne a diferencovane. Sever Talianska alebo časti Španielska sa síce za cenu neželaných obrovských obetí premoria rýchlo, ale nie celé ich územie, ani tam to teda nemusí mať krátke trvanie.
Dá sa dnes predpokladať, čo sa bude diať o mesiac, dva? Kedy možno rátať s koncom pandémie?
- Potrebovali by sme orientačne upresniť, aká časť bezpríznakových nakazených sa nám asi pohybuje v populácii bez toho, aby sme ju vôbec presne identifikovali. Bez znalosti tejto hodnoty stoja epidemiologické modely predikcie vývoja dosť na vode. V ČR sa aktuálne plánuje veľká štúdia zistenia premorenia bezpríznakovej populácie, ktorá nebola v karanténe ani v izolácii a ani nemá rizikovú anamnézu.
Bude to reprezentatívna vzorka populácie bez zdravotných problémov, ktoré by mohli súvisieť s COVID-19. Ich počet v populácii odhadujú rôzne štúdie na 10 až 40 %. Už teraz však tušíme, že koniec pandémie vo svete nastane až za dlhý čas, aj keby sa u nás situácia rýchlo zlepšila. Je to z toho dôvodu, že skoro každá krajina má svoj individuálny prístup vrátane načasovania opatrení alebo masívnosti testovania. Naše cesty do zahraničia a cudzincov k nám, to bude ovplyvňovať ešte mesiace až roky. Nie formou úplných zákazov, ale cestou selektívnych opatrení podľa individuálnych okolností.
Existujú aj prepočty, scenáre, ako by to mohlo u nás vyzerať počas pandémie - ako to vidíte vy?
- Ako som sa už zmienil, do doby, než budeme vedieť, aká veľká časť populácie prekonala bezpríznakovú formu nákazy, modely výpočtu kľúčovej hodnoty reprodukčného čísla R0, ktorý znamená, koľko ľudí nakazí jedna infekčná osoba, majú veľkú mieru neistoty. Pomohol by aj vačší počet realizovaných testov, v Česku mierime ku kapacite 10-tisíc analýz denne. A keď sa podarí výpočet R0 objektivizovať, jeho klesajúci trend bude dobrým znamením. A hodnota pod 1 bude úplne skvelá. Len sa to bude musieť formou rozumných opatrení dlhodobo udržať.
Koľko svetovej populácie sa môže napokon nakaziť, môžu k niečomu slúžiť poznatky z iných pandémií?
- SARS-CoV-2, ako sa nový koronavírus označuje, je geneticky na 80 % podobný SARS-u, má však určité epidemiologické charakteristiky horšej chrípkovej epidémie a u rizikových skupín populácie má úmrtnosť blížiacu sa MERS, nad 80 rokov veku aktuálne presahuje 20 % z nakazených. Poznatky z minulých epidémií nám poslúžili napríklad pri odhade intervalu inkubačnej doby a pri rýchlejšom vývoji molekúl za účelom testovania kandidátskych vakcín a liekov.
Nový koronavírus je však veľmi infekčný a tým, že ho vylučujú aj pacienti v inkubačnej dobe a bezpríznakoví nakazení, je veľmi zákerný. Jedným z najviac pravdepodobných scenárov je, že sa bude musieť populácia postupne premoriť a získať tým ochranné protilátky po prekonanej infekcii. To až dovtedy, než sa dosiahne kolektívna imunita, ktorá može byť na úrovni 60 až 70 %. To bude následne chrániť aj tých, ktorí nákazu neprekonali a protilátky nemajú. Najúspešnejšie krajiny dokážu držat reťazec infekcií čo najviac mimo rizikovej populácie a nebudú mať preto vysokú úmrtnosť.
Kedy sa dočkáme vakcíny?
- Z časového hľadiska sa teraz upíname skôr na klinické testovanie liečiv, hlavne remdesiviru. Lieky sa nasadzujú u kriticky chorých pacientov, ktorým ide o život, a tam si možeme dovoliť niektoré nežiaduce účinky . Vakcíny sa však aplikujú preventívne zdravým ľuďom, musí sa preto štandardne odskúšať nielen ich účinnosť a nájsť optimálny počet dávok či spôsob aplikácie, ale aj bezpečnosť. A posúdenie oboch týchto kľúčových ukazateľov vyžaduje čas. Osobne nie som zástancom urýchľovania vakcín. Ak by sa tam časom ukázal nejaký problém, mohlo by to dopadnúť negatívne na očkovanie ako celok, a tým vlastne spôsobiť viac škody ako úžitku.
Česko chce, na rozdiel od nás, uvoľňovať opatrenia a otvoriť školy. Dve krajiny tak blízko a tak rozdielny prístup?
- V Česku budeme postupne uvoľňovať karanténu po krokoch, od najmenších už zrejme vo štvrtok až po najväčšie niekedy koncom jari alebo v lete. Vždy po vlnách v intervale 2 týždňov, aby sme mail možnosť ich s odstupom času vyhodnocovať. Predpokladám, že na školy dôjde niekedy koncom apríla alebo v máji.
Ako vidíte zákaz voľného pohybu a cestovania počas Veľkej noci?
- Veľká noc by za normálnych okolností riziko šírenia vírusu predstavovala, podľa mojho názoru však stačí zamerať sa na prevenciu zhromažďovania osôb, nie je nutné obmedzovať individuálny presun jednotlivcov alebo ľudí, ktorí zdieľajú spoločnú domácnosť. S inými ľuďmi by sa však mali na blízku vzdialenosť stretávať čo najmenej alebo ideálne vôbec.
