Tieto faktory prispeli podľa českej lekárky Aleny Bartákovej k tomu, že sa Spojené štáty stávajú krajinou najhoršie zasiahnutou koronavírusom. V rozhovore s ČTK vyjadrila lekárka výhrady aj voči prístupu mnohých Američanov; vláda aj bežní obyvatelia v Česku podľa nej krízu zvládajú o poznanie lepšie.
"Jediné, čo urobil, bolo, že zastavil lety do Číny a z Číny a myslel si, že to je koniec," povedala Bartáková. Trump podľa nej tvárou v tvár bezprecedentnej výzve zvolil xenofóbiu a politizáciu problému. "Republikáni hovorili, že je to všetko výmysel demokratov a do toho je tu Trump, ktorý nemá žiadny vodcovský štýl," komentovala Češka, podľa ktorej bola zároveň hlava štátu zdrojom dezinformácií.
Preventívne opatrenia proti koronavírusu boli v USA prijímané predovšetkým na úrovni jednotlivých štátov a obmedzenie pohybu ako prvá vyhlásila práve Kalifornia. Politické spory sa premietli aj do tejto roviny, pretože so zavedením plošnej karantény najdlhšie váhajú štáty s guvernérmi z Republikánskej strany.
Kalifornia podľa oficiálnych údajov proti nákaze bojuje vcelku úspešne, podľa Bartákovej ale za relatívne miernym vývojom stoja aj faktory ako nižší priemerný vek obyvateľov či menej rozvinutá hromadná doprava. Česká výskumníčka zároveň kritizovala prístup Američanov, ktorí podľa majú tendenciu vzpierať sa reštrikciám, zatiaľ čo český národ "je v tomto úžasný".
"Ľudia to neberú tak vážne, ako si myslím, že by to mali brať," hodnotila atmosféru vo svojom okolí. Donútiť miestnych k zmene správania a tiež zmene uvažovania vraj bolo "naozaj ťažké", pričom museli byť zatvorené parky a pláže, aby tam ľudia nechodili. "A hlavne teraz je také obdobie, kedy si všetci myslia, že to za pár týždňov skončí a bude to všetko ako predtým. (...) Bojím sa, že to ľudí prestane baviť," uviedla.
Boj proti koronavírusu v USA značne spomalili problémy so spustením masového testovanie potenciálnych nakazených, ktoré nedávno podrobne opísali reportéri z The New York Times alebo magazínu The Atlantic. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) trvalo na vývoji vlastného testu, ktorý sa však ukázal ako nespoľahlivý, a zatiaľ čo sa agentúra snažila veci prísť na kĺb, v štátnych laboratóriách sa v sledovaní koronavírusu nemohlo pokračovať. Súkromným pracoviskám zase stáli v ceste regulačné prekážky.
"Bolo to hrozne ťažkopádne," povedala k počiatkom testovania Bartáková. Ako príklad uviedla prípad lekárskej fakulty v San Diegu, ktorá prišla s vlastným, funkčným testom pre domáce použitie, u každého pacienta však museli čakať na potvrdenie výsledku od CDC, "a to hrozne viazlo". Americká sieť laboratórií, ktoré môžu testy vykonávať, je navyše podľa českej odborníčky roztrieštená, čo činí koordináciu týchto operácií veľmi zložitou. Hoci sa situácia značne zlepšila, stále sú na prítomnosť koronavírusu testovaní len "ľudia, ktorí prídu do nemocnice a je im zle".
Bartáková pri hodnotení vývoja v USA spomínala tiež rezervy amerického zdravotníctva, ktoré je súkromné a veľmi drahé. "Tu zdravotníctvo funguje naozaj ako biznis na zárobok. (...) Majú tu oveľa menej doktorov na hlavu ako v Európe, oveľa menej lôžok ako v Európe," uviedla matka dvoch detí, ktorá pred presunom za Atlantik pracovala aj v Belgicku. "Katastrofou" podľa nej bude vplyv súčasnej krízy na milióny Američanov, ktorí kvôli zdravotníckej kríze prichádza o prácu. "Amerika je tu z toho hľadiska rozvojová krajina. Nemá žiadnu sieť sociálneho zabezpečenia," povedala.
Bartáková pochopiteľne sleduje aj udalosti vo svojej vlasti a český vývoj porovnáva nielen s USA, ale aj s Portugalskom, odkiaľ pochádza jej manžel. Podľa nej je práve prípad juhoeurópskej krajiny dôkazom toho, že vláda aj obyvateľstvo v ČR odvádza v posledných týždňoch "dobrú prácu". Portugalsko, ktoré má 10,3 milióna obyvateľov, ohlásilo prvý potvrdený prípad infekcie vírusom SARS-CoV-2 na začiatku marca jeden deň po Česku. Teraz hlási skoro 12.000 nakazených a vyše 300 mŕtvych.
