Hráva ligu za mládežnícky tím Sassuola, ktoré sídli v regióne susediacom s Lombardskom. Talentovaný mladík unikol zo zóny smrti len pred pár dňami. Ako posledný z mužstva. V čase, keď sa ešte hrali zápasy, si natiahol zadný stehenný sval.
„Klub trval na tom, aby som ostal a doliečil si ho na mieste. Ostatní chalani poodchádzali domov. Po čase zavreli aj športové centrum. Trénovať som mohol len cez video. Nemalo zmysel tam ostávať. Rozhodol som sa vrátiť domov. K rodine, hoci mi bolo jasné, že pôjdem do karantény. Reštart našej ligy sa už zrejme neuskutoční,“ povedal Nagy pre Nový Čas. V zariadení, kde hráči bývajú, ostal skoro sám. Von mohol vychádzať minimálne na nákup. S rúškom a rukavicami. Pohľad na televízne zábery s množstvom obetí, prázdne ulice, zahalené tváre mu na nálade nepridali.
„Stovky mŕtvych a nakazených naokolo, pocit samoty v cudzine a diaľka od domova, naozaj to nebolo pre mňa nič príjemné. Najviac sa o mňa báli rodičia. Bol som totiž v oblasti, kde je nákaza najviac rozšírená. Taliani to zo začiatku podcenili. Zbadali sa, až keď bolo zle.“ V meste bol pár dní pred odchodom domov. Zmenilo sa na nepoznanie. Vytratil sa z neho povestný taliansky temperament.
„Akoby sa v ňom totálne zastavil život. Sassuolo bolo takmer vyľudnené. Pred obchodmi postávalo pár ľudí, ktorých púšťali dnu po jednom. Bary a reštaurácie boli zatvorené, pizzerie robili len rozvoz,“ popisoval smutne Nagy. Vlani vyhral s tímom Virtus Entella mládežnícku ligu, keď o triumfe rozhodol práve jeho gól v nadstavenom čase finálového zápasu. Sezónu šťastia a radosti vystriedal ročník globálnej skazy, ktorá kosí najviac práve na severe Apeninského polostrova. Nagy priznal obavy.
„Zo začiatku som bol vystrašený. Dával som si však pozor. Chránil som sa. Nemyslel som na to, že by som sa mohol nakaziť. Obeťami sú skôr starší ľudia so zníženou imunitou.“ Nakoniec bol rád, že z Talianska vypadol. Klub mu vystavil povolenie na návrat do miesta trvalého bydliska. Bez neho by neprešiel cez hranice alebo by dostal pokutu. Pri vstupe na rakúske územie mu merali teplotu.
„Takisto aj na priechode v Jarovciach. Policajti ma legitimovali, chceli číslo telefónu. Povedali mi, že najbližších 14 dní musím byť v domácej karanténe. Na tento čas sa teraz museli rodičia presťahovať. Nechcem nič riskovať. V dome máme pivnicu s menšou posilňovňou, budem ju využívať,“ uzavrel Nagy.
Aj Haraslín by chcel ísť domov
Nagy nie je jediným Slovákom, ktorý oblieka dres Sassuola. V seniorskom tíme hráva slovenský reprezentant Lukáš Haraslín, ktorý je tam na hosťovaní z Lechie Gdansk. „Stretávame sa v športovom centre. Niekedy máme dokonca spojené tréningy. Teraz, v čase pandémie, sme si viackrát písali. Lukáš by sa tiež najradšej vrátil domov. Nejde to však, pretože stále nie je jasné, či bude Seria A pokračovať alebo nie."
