Rezort, kde sa pracuje s veľkými peniazmi zo štátneho rozpočtu, pripadol hnutiu Sme rodina, ktoré nominovalo politického nováčika Andreja Doležala (39). V rozhovore pre Nový Čas opisuje, ako vyzeral jeho výber do horúceho kresla a predstavuje plány, ktoré chce v najbližšom období zrealizovať.
Doteraz ste pôsobili najmä v televíziách a nemáte veľa politických skúseností. Čo vás presvedčilo, aby ste zobrali ponuku od Borisa Kollára?
- Vo všeobecnosti to bolo o tom, že som začal mať pocit, že dokážem niečo zmeniť. To znamená, že som chcel využiť príležitosť. Som ročník 1981, som z tej silnej generácie, mám svoje manažérske kvality a skúsenosti, a preto som sa rozhodol takúto ponuku prijať. Som presvedčený, že dokážem so svojím tímom veľa zmeniť.
Ako to vyzeralo, keď vás Boris Kollár oslovil? Môžete to zákulisie trochu priblížiť?
- Tá atmosféra bola veľmi žoviálna. Paradoxne, to ma najviac presvedčilo o tom, že to pán predseda myslí vážne. Úplne jednoznačne mi povedal, že tu nechce žiadneho tajtrlíka. Teda nikoho, kto tu bude šaškovať. Chce niekoho, kto to bude zodpovedne riadiť. My sa poznáme, máme spoločnú históriu z mediálneho biznisu, často sme sa stretávali. Mám pocit, že ma rešpektoval a vnímal moje úspechy, či už v Markíze, RTVS, alebo v Telekome. Myslím, že to bola prirodzená ponuka, že ma oslovil, no a opakujem, s veľkou pokorou a rešpektom som sa ponuku rozhodol prijať.
Čo vám na ponuku povedal váš bývalý nadriadený Václav Mika? Radili ste sa s ním?
- S Vašom som sa o tom paradoxne neradil. Bolo to prekvapenie aj pre neho samého. Ale máme spolu fantastický vzťah.
Z čoho ste mali najväčšie obavy predtým, než ste povedali definitívne áno?
- Obavy neboli na mieste. Skôr tam bola zdravá pokora a rešpekt. O to viac som bol príjemne prekvapený, v akej kondícii a stave mi pán minister Érsek ministerstvo odovzdal. Aj to samotné preberanie a odovzdanie agendy bolo veľmi ľudské a veľmi príjemné.
Študovali ste si program hnutia Sme rodina, ktoré vás nominovalo? Prekvapilo vás niečo, čo navrhovali?
- Určite áno. Najmä som veľa diskutoval s kolegom Holým. Aj v rámci Sme rodina máme korektné profesionálne vzťahy.
V programe mali napríklad aj to, že štát bude prenajímať autá obyvateľom za 100 eur mesačne. Myslíte si, že je to dobrý nápad?
- Jasné. Viem si to predstaviť. Môžeme o tom hlbšie diskutovať, ale dnes sú tie priority niekde inde. Napríklad v tých nájomných bytoch.
V súčasnosti sa rieši núdzový stav - súhlasili ste na vláde s tým, aby zákaz vychádzania strážili polícia a armáda?
- Toto sú trochu silné vyjadrenia. Nie je to zákaz vychádzania.
Pán Matovič to tak označil na tlačovke, preto z toho vychádzam.
- My môžeme chodiť von na účely obvyklej cesty z práce a do práce. Môžeme ísť nakúpiť pre seba alebo blízke osoby a dokonca môžeme ísť do prírody v rámci svojej rodinnej jednotky. Ja som za tento návrh hlasoval. V rámci rokovania vlády boli hlasy aj za trochu prísnejší režim, aj za voľnejší režim.
Považujete komunikáciu Igora Matoviča za správnu v súvislosti s tým, že začne hovoriť o blackoute bez akejkoľvek dohody s odborníkmi a vyvolá tak zdesenie v časti obyvateľstva?
- Ja si premiéra veľmi vážim. Je to veľmi korektný a ľudský človek. Vážim si aj to, že pri akomkoľvek zásadnom rozhodnutí sa vždy opiera o názory odborníkov. Preto aj v krízovom štábe sú veľké kapacity, ktoré nám nejakým spôsobom radia. Preto to, prosím, neberme tak, že vláda o niečom rozhodne, a už vôbec nie pán premiér. Tam ide skôr o to, že prídeme s rôznymi návrhmi, a nielen premiér, ale aj ostatní ministri. A práve o tom to je, že tie veľké kapacity a odborníci nám často oponujú a z toho je potom výsledok uznesenia vlády. Takto to v princípe funguje.
Keď sa vás bežný Slovák spýta, čo považujete za najväčší problém v doprave na Slovensku, čo mu odpoviete?
- Odpoviem mu, že problémy v cestnej doprave. Aj národná stratégia dopravy hovorí o tom, že by sme sa mali snažiť dostať alebo motivovať ľudí, aby osobná cestná doprava išla viac do vlakov. Respektíve, aby sme obmedzovali osobnú nákladnú dopravu a nahrádzali ju nákladnou vlakovou dopravou. Toto vnímam ako najväčší problém. Koniec koncov som motorista, jazdím po našich cestách a poznám ten stav, keď sa chcem dostať z Bratislavy na východ, keď chcem ísť do Tatier. Poznám tie úseky aj ako občan.
Už desaťročia sa rieši diaľnica z Bratislavy do Košíc. Váš predchodca odhadoval jej dokončenie až v priebehu ďalšieho volebného obdobia. Vy ste sa už v jednom rozhovore vyjadrili, že neviete, kedy bude dokončená. Máte nejaké bližšie informácie, kedy by to mohlo byť?
- Keby ste mi túto otázku nepoložili vy, tak by som si ju položil ja sám. (smiech) To nie je o tom, že by som nechcel alebo nevedel povedať na základe mojich kompetencií alebo skúseností, ale ono sa to naozaj nedá povedať. Mali sme tu veľa ministrov v minulosti, ktorí hovorili, kedy určite bude diaľnica a garantovali, že bude, ale my to nevieme garantovať.
Najhoršie úseky sú také, ktoré sú ešte len vo fáze prípravy dokumentácie pre územné konanie, respektíve prípravy stavebných povolení. Tam to nevieme predpovedať, lebo dnes sa môžu vyjadrovať samosprávy, občianske združenia, čo je v poriadku, lebo je to ústavné právo, aby sa k stavbám vyjadrovali, ale na základe toho nevieme presne určiť, koľko takéto prípravné konanie bude trvať.
To znamená, že počas vášho volebného obdobia dostavaná ešte nebude?
- Môžem sa postaviť za úseky, ktoré už sú rozostavané, a bavíme sa o úseku Lietavská Lúčka, resp. tunel Višňové. Tam si myslím, že aj keď je to ambiciózne, tak to stihneme. Takisto si myslím, že stihneme úsek Hubová - Ivachnová, ale nehovorme len o kľúčovej D1. Máme úseky na D1 aj na východe. Máme tam Prešov, máme na D3 Svrčinovec. Kľúčový a čoskoro plánovaný v zmysle otvorenia bude úsek R7, respektíve D1, D4, prepojenie D4 a R7. Takže to nie je len o tom úseku na D1, na tom kritickom, ale sú to aj iné diaľničné úseky.
Odvolali ste šéfa NDS Jána Ďurišina. V čom bol problém s týmto menom?
- Nenazval by som to problémom. Skôr som presvedčený, že pomer výkonu k vynaloženým prostriedkom v NDS by mohol byť lepší. Som presvedčený, že NDS dokáže viac, najmä keď bude lepšie komunikovať s ministerstvom dopravy, keď tam bude absolútny súzvuk, ale v neposlednom rade, keď tam bude na pozícii generálneho riaditeľa rešpektovaný odborník.
Kto bude po novom zodpovedať za diaľnice na Slovensku?
- Čerstvo vymenovaný do pozície generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva je pán Tlapa.
Na základe čoho ste si ho vybrali?
- Na základe odbornej histórie. Má za sebou desiatky rokov výstavby strategickej infraštruktúry na Slovensku, respektívne nielen na Slovensku. Aj v tých odborných kruhoch a v kruhoch stavebných spoločností a zhotoviteľov bude podľa môjho názoru veľmi rešpektovaný.
Priznali ste, že niektoré mená vám dal na stôl Boris Kollár. Je pán Tlapa jedným z nich?
- Áno, aj od Borisa Kollára, aj z prostredia Sme rodina, aj z mojich kruhov, aj z prostredia štátnych tajomníkov. Je úplne prirodzené, že návrhy sú rôzne, ale podstatné je, že z tých návrhov si vyberám ja.
Nebolo podmienkou Borisa Kollára, že ho musíte vymenovať na túto pozíciu?
- Skôr to bola moja podmienka, aby som mal absolútnu kompetenciu pri výbere kandidátov.
Vo vašej kompetencii bude aj výstavba nájomných bytov, čo bola priorita šéfa Sme rodina. Už viete, akým spôsobom budete postupovať?
- Áno, už viem. Existuje spôsob výstavby nájomných bytov, ale skôr, kým prídem k tomu konkrétnemu spôsobu, chcel by som poukázať na jeden významný fakt. Vo Viedni a jej okolí je 400-tisíc nájomných bytov. Je to úplne prirodzené, ľudia tam bývajú v nájomných bytoch. Nemýľme si to so sociálnym bývaním s nižším štandardom. Nájomné byty sú normálnym funkčným bývaním pre nižšiu, strednú aj vyššiu triedu. V tomto problém nevidím.
Skôr vidím na Slovensku problém v tom, čo asi súvisí s našou kultúrou a históriu, že chceme nejakým spôsobom veľa vlastniť. Aká je potom však kvalita života, keď mladá rodina, ktorá si dovolí hypotéku, a splatí všetky mesačné náklady, je v princípe na nule? Ak si predstavím priemernú výšku nájmu 500 - 600 eur v Bratislave a porovnám si ju s porovnateľným bytom pri regulovanom nájomnom 200 - 250 eur, tak zrazu tu vychádza krásne číslo, ktorým môžeme pomôcť mladým rodinám trochu lepšie žiť.
Ako to teda budete stavať?
- Dnes staviame kombináciou rôznych dotácií ministerstva dopravy, ale hlavne cez politiku štátneho fondu rozvoja bývania. Rádovo tisíc nájomných bytov ročne. Tu vieme na tej metodike zapracovať. Už sme identifikovali s mojím tímom slabšie miesta existujúceho procesu výstavby. Problémom môže byť príliš krátka doba garantovaného nájomného vzťahu, čo je teraz myslím 3 roky. A keď ten jednotlivec alebo mladá rodina prekročí výšku svojho príjmu, tak po 3 rokoch už nebude mať nárok na toto bývanie. Ďalším problémom môže byť publicita. Treba evanjelizovať, že nájomné bývanie nie je sociálne bývanie.
Váš kolega z vlády Štefan Holý presadzoval vyňatie peňazí na výstavbu týchto bytov zo štátneho dlhu. Je to podľa vás realistický plán?
- To je ďalšia alternatíva financovania. Tých alternatív je viac. Podstatné je, že ak by sme išli cestou vyňatia istého segmentu z verejného dlhu, treba si uvedomiť, že ten proces trvá rádovo roky. Nevylučujem, že týmto smerom pôjdeme, ale dôležité je stavať hneď a ten existujúci spôsob máme a treba ho skvalitniť. A to, že dnes je to sto bytov, to je fakt. Ak to do dvoch rokov bude 3- alebo 4 -tisíc bytov, bude to super. Ak to bude 5-tisíc bytov ročne, bude to super. Je dôležité začať a hľadať aj iné alternatívy, ktoré spomínal pán Holý.
Aké sú základné body v programovom vyhlásení vlády, ktoré chcete presadiť vo vašej oblasti?
- Hlavnými prioritami sú výstavba nájomných bytov a aktualizácia strategických priorít v oblasti výstavby infraštruktúry, cestnej, železničnej, lodnej, na základe nových parametrov alebo novej metodiky, ktorú sme stanovili alebo stanovil útvar hodnoty za peniaze. Je dôležité, a to je jedna z tých priorít, aby všetky budúce výstavby, či už cestnej, alebo železničnej infraštruktúry, tej, ktorú my občania vnímame najviac, aby neboli priority na základe politickej príslušnosti alebo miesta bydliska príslušného nominanta, ktorý o tom rozhoduje, ale aby to bolo na základe jednotnej stratégie.
To znamená, je úplne prirodzené, že v programovom vyhlásení vlády bude pokračovanie výstavby tzv. chrbtovej siete. Priorita je jasná. Naša krajina má tvar, aký má a prepojenie východu a západu je prioritné. Pre primátora Ružomberka je dôležité aj prepojenie juhu a severu, to znamená, že problémov je viac a v programovom vyhlásení sa určite objavia.
Zatiaľ nepoznáme programové vyhlásenie vlády. Pred štyrmi rokmi Andrej Danko prekvapil návrhmi na zapracovanie štátneho leteckého alebo vodného dopravcu do programového vyhlásenia vlády. Môžeme takéto prekvapenia očakávať aj od vás?
- Našou úlohou bude nielen zvládnuť súčasnú situáciu s koronavírusom, ale pripraviť sa aj na oživenie trhu. Ja si viem predstaviť leteckého prepravcu, ktorého naštartujeme práve preto, aby sme naštartovali cestovný ruch. Ale určite si budeme musieť byť vedomí, že tento letecký prepravca bude musieť byť zásadným spôsobom dotovaný zo strany štátu. Ale teraz sú iné priority, napríklad práve výstavba infraštruktúry, ktorá dokáže rozprúdiť hospodárstvo a ekonomiku.
Zvažujete, že po Veľkej noci obnovíte taxíky?
- Keby to bolo na mne, tým, že taxíky patria svojím spôsobom pod náš rezort, tak samozrejme áno. Ale, prosím, rešpektujme odborníkov, ktorí sa vyjadrili, že by to bola cesta do pekla. Akékoľvek plexisklá vymyslíme, aby sme oddelili vodiča od priestoru, tak koncentrácia vírusu je tam veľmi vysoká. Ja si neviem celkom predstaviť, kto by to kontroloval, že po každej jazde sa celý priestor vydezinfikuje. Prosím, počkajme ešte pár týždňov a potom predpokladám, že budeme jednotlivé opatrenia uvoľňovať.
