"Nebudeme vychádzať z dokumentu, ktorý bývalá vláda schválila, no do parlamentu nepredložila, ale chceme urobiť nové dokumenty," uviedol v rozhovore pre TASR. Vyžaduje si to podľa neho kvalitnú prácu väčších tímov.
Dlhodobý plán rozvoja obrany nepovažuje za "až takú zásadnú otázku". Bývalá vláda ho podľa Naďa "hneď roztrhala", keď nakúpila o miliardu drahšie stíhačky, ako očakávala. Zároveň v ňom bude treba zohľadniť dôsledky krízy spôsobené pandémiou nového koronavírusu. Aktualizovať ho chce preto v procese podľa toho, ako to bude nevyhnutné.
Za schválenie novej bezpečnostnej stratégie sa po vymenovaní v stredu (8. 4.) vyslovil aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). "Dnes ju potrebujeme ako soľ, a to aj s ohľadom na dnešný vývoj, ale aj za posledné dva, tri roky. Svet sa mení pred našimi očami a SR musí reagovať, ale musí mať hlavne jeden názor na to, ako sa k svetu chceme postaviť," skonštatoval.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.
Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.
