Už 20 rokov si držíte nálepku najvyššie draftovaný Slovák v histórii NHL. Ako si spomínate na júnový draft 2000?
- Rýchlo to ubehlo, akoby sa to stalo včera. Boli to krásne a neopísateľné zážitky pre mladého hokejistu, ktorý od detstva sníval hrať v NHL. Draft sa konal v kanadskej aréne Calgary, kde v roku 1988 bol aj olympijský turnaj.
Boli ste veľmi mladý, mali ste už agenta?
- Áno, od 16-ich rokov ma zastupoval Američan Allan Walsh. Agenti a skauti nás chodili sledovať či už na ligové zápasy, alebo juniorské turnaje. V Calgary však na drafte boli so mnou aj rodičia a starší brat Braňo.
Aj ste sa pred odletom do Calgary bavili napríklad s Mariánom Hossom, čo vás na drafte čaká, keďže on to už mal za sebou?
- Neviem prečo, ale nezisťoval som si od chalanov informácie. Agent mi všetko vysvetlil, takže som vedel, do čoho idem.
Očakávali ste, že budete tak vysoko draftovaný?
- Vedel som, že budem v prvej päťke. Dokonca som mohol byť aj draftová jednotka. Testy pred draftom som absolvoval v tíme NY Islanders a práve oni mali prvú voľbu výberu. Vybrali si však gólmana DiPietra a následne Atlanta siahla po útočníkovi Heatleym. Potom bola na rade Minnesota a spomínam si, že ich skaut Matti Väisänen pozrel na nás, kde sme sedeli a žmurkol na mňa. Už som tušil, že povedia moje meno, a tak sa aj stalo. Bol som veľmi šťastný.
Bola aj nejaká oslava?
- Minnesota vtedy usporiadala večeru so všetkými hráčmi, ktorých draftovala.
Spomeniete si na svoj prvý zápas a prvý gól za Minnesotu?
- Bol to hneď môj prvý zápas v profilige a zároveň aj prvý zápas Minnesoty v NHL, lebo klub vznikol práve v roku 2000. Bolo to 6. októbra 2000 proti Anaheimu a zároveň som aj strelil nielen svoj prvý gól v NHL, ale aj prvý klubový.
Čo ste si kúpili za prvú výplatu?
- To už neviem, ale dostal som peniaze za podpis kontraktu a z tých som dal nejakú časť rodičom a bratovi.
V Minnesote ste pôsobili osem sezón. Ako hodnotíte túto anabázu?
- Ja som si hokej aj život v Minnesote užíval. Bolo to krásne obdobie. Mali sme v kádri až sedem československých hráčov - okrem mňa tam boli Slováci Ľubo Sekeráš, s ktorým som aj býval, a Peter Bartoš. K tomu ešte štyria Česi, takže aj v tomto smere to bolo skvelé.
Následne ste obliekali ešte dresy NY Rangers, Columbusu, Los Angeles a Ottawy. Ľutujete niečo v kariére?
- Nie, absolútne nič! Všade, kde som pôsobil, som sa snažil hrať najlepšie a užívať si hokej. A splnil sa mi aj veľký sen, vyhral som s Los Angeles Stanleyho pohár.
Posledné dve sezóny pre problémy s bedrom či platničkami už nehráte, hoci ešte máte rok kontrakt s Ottawou. Asi ste chceli skončiť inak...
- Taký je športový život, nič sa nedá robiť a už som sa s tým zmieril.
Plánujete v budúcnosti ostať pri hokeji v nejakej manažérskej či trénerskej pozícii?
- To ešte neviem, teraz ma čakajú rodičovské povinnosti. Ale nebránim sa tomu, mám aj svoju hokejovú akadémiu v Trenčíne, takže uvidíme, čo život prinesie.
