Keď bola malá, hrávala sa so sesternicami a bratrancami na dvore, lenže potom ich cesty život rozdelil. S odlúčením sa však odmietla zmieriť a začala po rodine pátrať. Napokon ju po čase našla prostredníctvom sociálnej siete. Stretnutie plné emócií prebehlo napokon krátko pred zavedením prísnych opatrení súvisiacich s koronavírusom.
Spomienky na detstvo sprevádzali Slávku celý život. „Moja mama Eva, ktorá zomrela ako 54-ročná, sa narodila v Šahách, odkiaľ pochádza aj jej mama Juliana, moja babka. Tá mala ešte dvoch súrodencov,“ začala s opisom rodinnej histórie. Ako dievča k babke chodievala často a stretávala sa u nej počas prázdnin aj s deťmi jej bratov Jozefa a Juraja, ktorí s rodinami žili v rôznych kútoch Slovenska. Jej spomienky na sesternice a bratrancov však končia v detstve.
„Naposledy som ich videla ako 11-ročná v roku 1993. Bolo to, bohužiaľ, na pohrebe maminej sesternice Ildikó, ale odvtedy už prešlo veľa času. Medzitým však moja mama zomrela v roku 2004 a o rok nato aj babka,“ tlačili sa Slávke slzy do očí. „Ostali mi iba spomienky, ale boli také silné, že som mala niekoľkokrát nutkanie spojiť sa s touto zabudnutou rodinou,“ prezradila dôvod, prečo rozbehla veľké pátranie po internete.
Úspech priniesla náhoda
Slávka na rodinu spomínala aj s bratom a so sestrou. Napokon nevydržala a skúsila napísať na facebook - a to zabralo! „Za pol hodiny sa mi ozvali ľudia, ktorí poznali mojich príbuzných v Šahách, a hneď nato napísala aj moja vzdialená rodina,“ nadšene vysvetlila Slávka, ktorá bola ochotná hľadať, kým sa jej to nepodarí. Nakoniec stretnutie zorganizovala týždeň pred zavedením prísnych opatrení súvisiacich s eliminovaním šírenia ochorenia COVID-19.
„Bolo to úžasné, aj som si pri spomienkach poplakala. Odvtedy sme v neustálom kontakte,“ povedala s hlasom plným dojatia niekoľko dní po stretnutí. „Bohužiaľ sme neboli v zostave ako pred vyše 30 rokmi, lebo niektorí z nás už nie sú medzi nami. Napriek tomu som rada, že sa mi to podarilo. Na stretko prišla už aj tretia generácia,“ dodala.
