Podľa špecializovanej agentúry OSN so sídlom v Ženeve súčasná pandémia poškodí trh práce oveľa viac ako globálna recesia spred vyše 10 rokov.
Generálny riaditeľ ILO Guy Ryder uviedol, že v rokoch 2008 - 2009 prišiel svet o približne 22 miliónov pracovných miest. Experti ILO odhadujú, že len v 2. štvrťroku tohto roka dôjde k strate zhruba 195 miliónov pracovných miest na celom svete. Na ilustráciu, v USA sa za tri týždne do 4. apríla zaregistrovalo na úradoch práce viac ako 16 miliónov nových nezamestnaných.
"Je to úplná katastrofa. Domnievam sa však, že vo svete, v ktorom štyria z piatich pracujúcich žijú v krajinách úplne alebo čiastočne zablokovaných, by nemalo byť prekvapením, že sa pohybujeme v takýchto číslach," dodal.
Blokády spojené s pandémiou a cestovné obmedzenia v súčasnosti ovplyvňujú takmer 2,7 miliardy pracujúcich na celom svete, čo je zhruba 81 % celosvetovej pracovnej sily, uviedla agentúra vo svojej správe.
Z toho približne 1,25 miliardy ľudí (asi 38 % celosvetovej pracovnej sily) je obzvlášť zraniteľných. Pracujú v hoteloch, reštauráciách, maloobchode a spracovateľskom priemysle, kde došlo k drastickému poklesu produkcie.
Severná aj Južná Amerika a Európa majú najväčší podiel pracovníkov v týchto vysoko rizikových odvetviach a sú tak vystavenejšie šokom na trhu práce. No zároveň majú aj lepšie sociálne zabezpečenie. Na celom svete totiž pracujú až 2 miliardy ľudí v neformálnom sektore, najmä v rozvojových ekonomikách, a sú tak najohrozenejší.
Ryder vyzval krajiny, aby podnikli kroky na podporu svojich ekonomík a pomohli udržať pracovné miesta. Viaceré vlády už oznámili masívne balíky stimulov na podporu firiem a udržanie zamestnanosti.
Francúzsko a Nemecko zaviedli programy, ktoré firmám umožňujú radšej skrátiť pracovný čas namiesto znižovania počtu pracovných miest, a vlády doplácajú rozdiely v mzdách.
Aj Európska komisia sa zaviazala podporiť tieto iniciatívy a poskytne až 100 miliárd eur na podporu pracovného trhu. Okrem toho dočasne pozastavili platnosť prísnych fiškálnych pravidiel. Ministri financií bloku však v rámci dohody o záchrannom balíku za vyše 500 miliárd eur neschválili zavedenie tzv. koronabodov, teda spoločných dlhopisov eurozóny.
Mnohé firmy prinútili obmedzenia prejsť na tzv. vzdialenú prácu z domu prakticky cez noc. Šéf ILO bol však opatrný pri otázke, či táto kríza nezvratne zmení spôsob práce.
Podľa neho všetkých prekvapilo, keď sa ukázalo, do akej miery sú ľudia schopní pracovať digitálne, na diaľku. No domnieva sa tiež, že je otázne, či ľudia takto naozaj chcú pracovať, keďže práca je tiež sociálna záležitosť.
