Gréckokatolícky farár Jozef Fabišík z Choňkoviec (okr. Sobrance) ešte pred sviatkami Veľkej noci rozmýšľal, ako zachovať osobný kontakt s veriacimi a pritom dodržať všetky potrebné hygienické a zákonné opatrenia, ktoré vstúpili do platnosti pre korona krízu. Nedeľňajšie posväcovanie jedla sa rozhodol vykonávať u každého veriaceho osobitne, priamo z automobilu. Mnohým seniorom sa pri krásnom geste tlačili slzy do očí.
Farár Fabišík priznáva, že po zatvorení kostolov pred mesiacom stratili doterajšie osobné spojenie s ľuďmi. „Aj keď máme online prenosy cez sociálne siete a bohoslužby sa môžu pozerať cez televízor, stratili sme fyzický kontakt medzi kňazom a človekom,“ zhodnotil. Preto už vopred uvažoval, ako sa na Veľkú noc čo najviac priblížiť veriacim.
„Rozhodli sme sa, že sa prejdeme na aute po dedinách. Ja mám ako správca farnosti na starosti tri dediny - Choňkovce, Priekopa a Koňuš. Prejsť sa peši po každej z nich a zastaviť sa okolo každého domu by bolo veľmi zdĺhavé,“ povedal Fabišík. Obecné samosprávy mu tak vyšli v ústrety a cez ich miestne rozhlasy v nedeľu odznela modlitba požehnania, po ktorej sa vydal farár na posvätenie vo svojom aute.
„Ľudí sme vopred informovali, ako to bude prebiehať a upozornili, aby dodržiavali hygienické opatrenia. Jeden z členov rodiny stál pri bránke pred domom a čakal, kým kňaz obíde celú dedinu a požehná ich jedlo,“ opísal priebeh posväcovania s tým, že svätenú vodu nepoužívali. Jedlá požehnával len krížom.
„Keď som študoval za kňaza, nikto nás na takúto situáciu na teologických fakultách nepripravil. A tak sme aj my v cirkvi museli použiť improvizáciu. Aj v tejto dobe sa učíme, ako vyjsť v ústrety ľuďom a byť s nimi,“ zhodnotil Fabišík. Všetkých veriacich v obci Choňkovce sa mu podarilo obehnúť už za hodinu a štvrť. Podľa Fabišíka síce pár ľudí zaskočili, no väčšina bola dobre informovaná a všetci dodržali opatrenia a boli disciplinovaní. Pri netradičnom požehnávaní zažíval aj chvíle plné emócií.
„Ľudí, ktorí už zo zdravotných dôvodov nevedia chodiť do chrámov, posadili na invalidné vozíky a priviezli ich k bránkam. Niektorí od šťastia aj plakali, že sa mohli stretnúť so svojím duchovným otcom. U ľudí panovala radosť, že sme sa dokázali s nimi osobne stretnúť po takej dlhej dobe,“ dodal Fabišík. Veľmi ho teší, že aj napriek platným obmedzeniam využili možnosť, ako ľuďom priniesť radosť vzkrieseného Krista.
