S odvolaním sa na miestne úrady o tom v noci na utorok informovala agentúra AP. Podľa prepočtov AP Biden dostal podporu od 64,5 percenta voličov. Vermontskému senátorovi Berniemu Sandersovi, ktorý sa vzdal boja o kandidatúru deň po wisconsinských primárkach, dalo svoje hlasy 29,5 percenta voličov.
K Sandersovmu rozhodnutiu ukončiť kampaň došlo po tom, ako si v sérií predošlých demokratických primárok Biden pred ním zabezpečil výrazný náskok v počte získaných delegátov.
Vo februári, keď sa začali prezidentské primárky demokratov, bol práve Sanders považovaný za ich favorita. O niekoľko týždňov sa však šťastie priklonilo na stranu Joea Bidena, ktorý v primárkach následne žal jeden úspech za druhým. Sanders, ktorý sám seba označuje za demokratického socialistu, potom už v polovici marca avizoval, že zváži ďalšie pokračovanie svojej kampane.
Bernie Sanders sa o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany uchádzal už pred voľbami v roku 2016. Napokon ju však získala jeho rivalka Hillary Clintonová, ktorú vo voľbách potom porazil Donald Trump.
Pôvodne mali byť demokratické a republikánske primárky preložené z dôvodu pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 - predbežne na 9. júna. Najvyšší súd štátu Wisconsin, v ktorom majú prevahu konzervatívni sudcovia, však dospel k záveru, že guvernér štátu Wisconsin, demokrat Tony Evers, nemá právomoci na to, aby o posunutí primárok rozhodol sám.
Primárky vo Wisconsine sa napokon konali. V najväčšom meste štátu - Milwaukee - však museli znížiť počet volebných miestností z pôvodných 180 na päť po tom, ako sa svojej funkcie vzdali tisíce členov volebných komisií. Na pomoc bolo vyslaných viac ako 2500 príslušníkov Národnej gardy.
Primárky plánované na marec a apríl, v ktorých si jednotlivé štáty vyberajú kandidáta na prezidenta USA, už pre nový koronavírus odložilo 15 amerických štátov. Demokrati dokonca predložili aj svoj nominačný zjazd z júla na 17. augusta.
