Zatiaľ tak neurobil, no pred sviatkami avizoval, že návrh predloží na najbližšie rokovanie vlády. To sa koná dnes o 14:00. Ústavný právnik a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Peter Kubina pre agentúru SITA uviedol, že vláda tým nič neporušila, pretože vládne uznesenia sú internými dokumentmi, ktoré sa môžu podľa potreby meniť.
Kubina zdôraznil, že vláda je povinná do 30 dní od svojho menovania predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vyplýva to z Ústavy SR. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Igora Matoviča, ktorú tvoria hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí 21. marca.
„Pokiaľ členovia vlády prijali len vládne uznesenie, dokedy tak urobia, tak ide o interný dokument, ktorý podľa potreby môžu meniť,“ vysvetlil ústavný právnik. Doplnil, že vláda ani nemá povinnosť stanovovať si nejaký termín, dokedy programové vyhlásenie predloží. „Môžu na tom priebežne pracovať a v tridsiaty deň s programovým vyhlásením predstúpiť pred parlament,“ dodal.
Programové vyhlásenie vlády vychádza z programových priorít strán tvoriacich vládnu koalíciu, na ktorých sa vopred dohodli lídri koalície. Býva rozdelené do viacerých oblastí. Napríklad programové vyhlásenie vlády, ktorú v roku 2016 vytvorili strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, bolo založené na posilnení spoločenskej a politickej stability; pružnom reagovaní na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia; plynulom pokračovaní v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny; prehĺbení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Slovenska a posilnení úlohy štátu a ochrany verejného záujmu.
To, že je vláda zodpovedná parlamentu, je jedným zo základných znakov parlamentnej demokracie na Slovensku. Národná rada SR jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. „Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde,“ píše sa v Ústave SR. Parlament môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády, v takom prípade ho z funkcie odvoláva prezident republiky.
