Ľuďom poďakovala za zodpovedný prístup. Odborníci podľa prezidentky označili za hlavné podmienky toho, aby sa život mohol začať vracať do normálu, pripravenosť zdravotníckeho systému. "To znamená, aby naše nemocnice a lekári prvého kontaktu boli pripravení z hľadiska počtu aj odbornosti na situáciu, ktorú epidemiológovia predpokladajú," komentovala hlava štátu. Ďalšími oblasťami sú napríklad cielené testovanie ľudí, ktorí by mohli byť nositeľmi ochorenia COVID-19. Dôležité je podľa odborníkov tiež sledovať situáciu v rómskych osadách, zariadeniach pre seniorov a karanténnych zariadeniach.
Priaznivý vývoj potvrdil i hlavný hygienik Ján Mikas. Zároveň však dodal, že "stále sme ešte nevyhrali". Skutočný stav sa ukáže podľa neho po dvoch týždňoch, keď budú známe výsledky testovania z rómskych osád i karanténnych centier. Lepšie sa tak bude dať predpovedať, aký bude vývoj šírenia vírusu. Zmierňovanie opatrení záleží aj na situácii v okolitých európskych krajinách. Dodal, že si uvedomuje aj ekonomickú stránku veci. Prezidentka po stretnutí ocenila, že pohľady epidemiológov a ekonómov nestoja pri situácii s novým koronavírusom proti sebe. Možno v nich nájsť podľa nej množstvo prienikov.
Jeden mesiac udržiavania ekonomiky v "zamrazenom" stave ešte nie je pre Slovensko zdrvujúci, povedala prezidentka. Ako ďalej uviedla, z ekonomického uhla pohľadu s odborníkmi diskutovala v prvom rade o tom, ako dlho je možné udržať ekonomiku v takomto stave bez toho, aby to malo devastačné účinky na Slovensko. V rámci diskusie odznelo, že niekoľkomesačné udržiavanie ekonomiky vo viac-menej vypnutom stave by mohlo hospodárstvo Slovenska poznamenať. Ekonómovia tvrdia, že ekonomické opatrenia by mali byť vnímané flexibilne. Prirovnávajú ich k tancu. "Krok vpred a dva kroky vzad," vysvetlila prezidentka. Ak sa opatrenia v istom bode zavedú, tak je podľa nej potrebné mať odvahu ich opäť vziať späť na základe konkrétnej epidemiologickej situácie a vrátiť sa späť do predošlého stavu.
Prezidentka taktiež vyzdvihla potrebu zrýchlenia zavedenia opatrení pre veľké firmy a aj dôležitosť eurofondov, ktoré môžu vo veľkej miere pomôcť prekonať túto situáciu. Rovnako zdôraznila, že treba dbať aj na komplexnosť sociálneho systému. Ako sa vyjadril viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor, otázka o tom, kedy a ako sa bude ekonomika Slovenska uvoľňovať závisí od toho, čo povedia epidemiológovia a aj od toho, ako je pripravené zdravotníctvo.
"Samozrejme, keď horí, tak treba hasiť a veľmi nepozeráme na to, koľko vody minieme. Zhruba to platí aj vo verejných financiách, to znamená, že teraz, keď sú zlé časy, tak treba otvoriť kohútiky, aby sme pomohli ekonomike," uviedol Ódor s tým, že takto môže Slovensko predísť dlhodobým následkom. Ako dodal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko, totálne ohrozenie ekonomiky zatiaľ nehrozí. Ak však budú opatrenia trvať viac mesiacov, riziko podľa neho bude stúpať. Zároveň si myslí, že dôležité bude aj to, ako sa neskôr postavíme k strednodobým pohľadom na verejné financovanie.
