Píše o tom austrálsky bezpečnostný analytik Clive Williams v článku "Terorizmus v ére COVID-19" zverejnenom v stredu na internetovej stránke Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku (ASPI).
Williams konštatuje, že zatiaľ čo teroristické organizácie Islamský štát a al-Káida chápu, že pandémia koronavírusu predstavuje nebezpečenstvo aj pre ich stúpencov, tiež ju vnímajú ako príležitosť získať si viac priaznivcov a zaútočiť na svojich západných nepriateľov, kým sú oslabení a vystrašení.
Analytik pripomenul, že Islamský štát v marci oznámil nový strategický plán pod názvom "Najväčšia nočná mora križiakov", v ktorom nalieha na osamelých vlkov, aby vyťažili z paralýzy a strachu "križiackych krajín" z pandémie, neprejavovali milosrdenstvo a spustili útoky.
Islamský štát a al-Káida svorne tvrdia, že koronavírus je Alahovým trestom pre Spojené štáty - pre ich úhlavného nepriateľa - za kroky proti moslimom. V nedávnom propagandistickom vyhlásení tieto organizácie taktiež tvrdili, že koronavírus je Alahovým hnevom na Západ a "Alahovým vojakom".
Al-Káidu nepochybne potešilo zistenie, že sudca Kevin Duffy, ktorý v 90. rokoch predsedal trom hlavným procesom s teroristami v New Yorku, podľahol koronavírusu, poznamenal Williams.
Historku o "Alahovej pomste" ešte podľa neho posilnil relatívne malý počet obetí v regiónoch, v ktorých sú dobre etablované islamistické extrémistické skupiny - napríklad v Afganistane, Pakistane, na Arabskom polostrove a v regióne Sahel v Afrike.
Al-Káida, píše Williams, velebí koronavírus za to, že náhle zastavil americkú ekonomiku, čo viedlo k miliónom žiadostí o podporu v nezamestnanosti a k záchrannému balíku vo výške dvoch biliónov dolárov. Krvácanie amerického hospodárstva bolo totiž vždy cieľom al-Káidy; finančné náklady po útokoch z 11. septembra 2001 a celkové následky boli niečím, čo vtedajší líder al-Káidy Usáma bin Ládin uvádzal ako jeden zo svojich veľkých úspechov.
Analytik píše aj o tom, ako medzinárodná krízová skupina varovala, že pandémia ohrozuje globálnu solidaritu v boji proti extrémistom a "umožňuje džihádistom lepšie pripraviť efektné teroristické útoky".
Existenčnú hrozbu terorizmu však pre Západ nepredstavujú len sunnitskí extrémisti. Aj extrémna pravica vníma súčasnú situáciu ako príležitosť na pokrok vo svojej agende. Williams spomína Joshuu Fishera-Bircha, výskumného pracovníka v projekte boja proti extrémizmu, podľa ktorého skupiny ako "Nordic Resistance" a "Hundred Handers" sa snažia ťažiť z pandémie a skupina "Generation Identity" využíva krízu na podporu európskeho etno-nacionalizmu.
Britská protiextrémistická skupina "Hope Not Hate" zasa tvrdí, že krajne pravicové extrémistické skupiny sa snažia využiť pandémiu na nábor, šírenie rasovej propagandy a plánovanie útokov.
Podľa Fishera-Bircha "tieto skupiny chápu, že pandémia a hospodársky úpadok im poskytujú príležitosti na podporu konšpiračných teórií, na obviňovanie a ponúkanie riešenia v podobe svojej ideológie".
Williams varuje, že karanténa v mnohých západných krajinách poskytla islamistickým i pravicovým extrémistom nové online príležitosti na kontaktovanie potenciálnych členov prostredníctvom rôznych sociálnych platforiem. Osobitným cieľom sú mladí ľudia, ktorí sa teraz učia online a sú prístupnejší, ako keby boli v škole. Napríklad al-Káida 1. apríla odporučila, aby nemoslimovia na Západe využili svoj čas v karanténe na štúdium a prijatie islamu.
Krajne pravicové skupiny v Austrálii sú zasa v dobrej pozícii na to, aby využívali falošné správy na vrazenie klinu medzi etnické komunity; napríklad démonizovaním Ázijčanov za šírenie vírusu z Číny, dodal bezpečnostný analytik.