Ako to prežívajú? Majú strach, alebo cítia životnú príležitosť? A čo ich najbližší? Opýtali sme sa redaktorov Televíznych novín Markízy.
Zuzana Javorová (32): Obavy o seba nemám
„Keby ste mi v januári povedali, že pre vírus z Číny budeme v marci a apríli všetci chodiť v rúškach, neverila by som,“ hovorí Zuzana Javorová, ktorá má na starosti zdravotníctvo. Bezpečnostné opatrenia sa vraj snaží prijímať s pokorou, no nie hystericky. „Panika ešte nikomu nepomohla, skôr naopak. Určite však myslím aj na Taliansko a Španielsko, kde som strávila veľa chvíľ, a držím im palce. Dúfam, že krízu všetci zvládneme.“
Ako tiež tvrdí, možno práve vďaka práci sa jej darí vnímať celú situáciu racionálnejšie. „Sme novinári, našou prácou a povinnosťou je informovať. Kto iný to má robiť? Je to vo verejnom záujme. Obavy o seba zatiaľ nemám – chránime sa podľa dostupných možností, novinári sú v tomto veľmi zodpovední. Zároveň si však uvedomujem aj možnosť, že sa môžem nakaziť, ale verím, že ak by áno, tak som mladá a mimo rizikovej skupiny a môj organizmus by to zvládol. Z preventívnych dôvodov sa však nestretávam s rodičmi, ktorí mi veľmi chýbajú. Toto je na tom náročné.“
Bezpečnostné opatrenia sa sama snaží dodržiavať čo najpresnejšie, a práve preto ju veľmi hnevá, ak ich ľudia ignorujú. „Už niekoľkokrát som napríklad poprosila ľudí v obchode, aby pečivo naberali v rukaviciach.“ Mimochodom, v každodennom nasadení je aj jej manžel, markizácky kameraman. „Často ide tiež do terénu, takže v tomto zmysle slova nemáme obavy, že by sme sa vzájomne ohrozovali,“ dodáva.
Zuzana Fečová (33): Ruky si drhnem neustále
„Úplne ma odpálilo Taliansko,“ hovorí Zuzana Fečová o svojich pocitoch z aktuálnej situácie. „Po prvých pár dňoch prítomnosti vírusu zložili ľudia z tvárí ochranné masky, lebo mysleli, že je po všetkom. A potom sa strhla lavína nákazy. Máme šťastie, že Slováci pochopili riziko pandémie, záleží im na sebe a svojom okolí.“
Husia koža sa vraj redaktorke, zastrešujúcej sociálne a ekonomické témy, robila, keď videla korona párty v Nemecku. Sama sa však nebojí. „Rešpektujem ochorenie, ktoré číha, ale nechodím do práce v strese. Chcem o dianí informovať a zmeniť to môže len radikálne zhoršenie situácie, keď sa reálne začnem báť o svoju rodinu.“
Ako tiež so smiechom konštatuje, má úchylku v čistení kúpeľní. Ale s tým vraj pandémia nijako nesúvisí. „Môj manžel sa na tom roky zabáva, keď sa domom nesie pach chlóru alebo inej dezinfekcie, vie, že som spokojná. V týchto dňoch si drhnem ruky neustále, to robím definitívne viac ako inokedy. Ale má to obrovský význam. Ale poznám aj takých, čo po každom príchode domov dezinfikujú všetky kľučky a vypínače. Tam ešte nie som,“ dodáva mama štvorročného syna. „Doma sme veľmi racionálni. Štvorročný syn chápe vírus len zľahka. Ale myslím, že sa o mňa neboja. Verím, že dodržiavaním maximálnej bezpečnosti sa navzájom ochránime.“
