V Číne, z ktorej sa koronavírus rozšíril do celého sveta, začali situáciu pozorne vnímať už v januári.
"Prvé náznaky sa objavili pred oslavami čínskeho Nového roka a začali sa šíriť obavy z prenosu v dôsledku cestovania čínskych rodín medzi príbuznými," uviedla bývalá dlhoročná reprezentačná kapitánka v rozhovore pre szfb.sk. "Pre mňa bolo hlavným znakom, že sa niečo deje, to, že zo dňa na deň začali ľudia nosiť rúška. V tom majú ázijské krajiny výhodu – ľudia sú na rúška a ochranu dýchacích ciest zvyknutí, všetci majú podobné pomôcky doma. Prvé opatrenia teda začali už pred oslavami Nového roku, v priebehu sviatkov sa uzavrela väčšina reštaurácií a obchodov, parky, 'fitká' a vlastne všetky voľnočasové zariadenia. Začalo sa s meraním teploty a hneď po sviatkoch sa uzavreli školy a aj všetky firmy a podniky. Povedala by som, že tak mesiac bolo zo Šanghaja mesto duchov. Potom sa to postupne začalo vracať do normálu, aj keď tým sa ešte asi ani súčasný stav nedá tak úplne nazvať. Mesto sa prebúdza k životu, posledné dva týždne už fungujú reštaurácie, začínajú sa otvárať parky a športoviská. Určité obmedzenia, ale pretrvávajú a asi ešte nejakú dobu aj budú," prezradila Jelínková, ktorá hráva v Číne za klub Šanghaj Tigers.
Jelínkovci sa už dávnejšie odsťahovali do 25-miliónového Šanghaja. Množstvo Slovákov v zahraničí zvolilo v čase pandémie návrat do rodnej vlasti, 29-ročná florbalistka tak spolu s manželom neurobili. "Tým, že by sme cestovali z Číny na Slovensko, by to bolo pre nás problematické. Museli by sme byť na Slovensku alebo v Čechách štrnásť dní v karanténe, následne rovnako po návrate v Šanghaji. To je takmer mesiac, ktorý by si manžel, vzhľadom k svojej práci, nemohol dovoliť. Taktiež sme riešili, že by sme neradi niekoho vystavili riziku. Pravdepodobnosť nákazy u nás bola malá, ale ak by sa kvôli mne nakazil niekto z rizikovej skupiny, tak by som si to naozaj vyčítala. Teraz už cesta na Slovensko prakticky nie je možná, nakoľko by sme sa nemohli vrátiť naspäť do Šanghaja – hranice sú pre cudzincov, zo strachu pred znovu zavlečením nákazy, uzavreté."
Kontakt s rodinou, či svojimi známymi, však neobmedzila, práve naopak, intenzita je oveľa vyššia, než v minulosti. "Situáciu v Česku a na Slovensku pozorne sledujeme. Každý týždeň si s rodinou v Čechách aj na Slovensku telefonujeme. Otec píše pre najstarších členov rodiny, ktorých koronavírus uzavrel do karantény, rodinné noviny. Posielame si fotky a príspevky a otec ich zedituje a každú nedeľu im ich vytlačí a nechá v schránke. Najnovšie máme tiež KoronaTV, kam ukladáme videá, aby sme spolu boli aj naďalej v kontakte. Ak si môžeme niečo zo súčasnej krízy vziať, tak je to potreba ochraňovať zraniteľných, navzájom sa podporovať a vážiť si to, o čo sme teraz ukrátení – o spoločný čas," povedala Jelínková.
Obavy z ochorenia COVID-19 nemá, no vyzýva k zodpovednosti: "Strach som nepociťovala, ani nepociťujem. Je ale dôležité, aby k vírusu ľudia pristupovali zodpovedne, dodržiavali nariadenia a tým zabraňovali ďalšiemu šíreniu. Beriem to tak, že tu nejde o mňa alebo môjho manžela, ale o našich rodičov, starých rodičov a vôbec všetkých, ktorí spadajú do rizikovej skupiny. Ľudia by si mali uvedomiť, že tým, že chránia seba, chránia aj svojich blízkych. Byť zavretý doma niekoľko týždňov je ťažké, ale žiť s vedomím, že som niekomu ublížila svojím ľahkovážnym prístupom, je asi omnoho ťažšie."
Jelínková vníma zmeny, ktoré sa dotkli ľudí v Číne. "Život sa tu asi trochu zmenil každému. Už len pravidelným nosením rúšok a meraním teploty. Ja osobne som stále opatrná. Vyhýbam sa metru a preľudneným priestorom, ale celkovo sa všetko postupne vracia do starých koľají. Samozrejme, ekonomický dopad tejto pandémie sa prejaví až časom a to pravdepodobne nie len v Číne, ale na celom svete," dodala pre web Slovenského zväzu florbalu.
