Aj keď väčšina jej žiakov nemá doma internet, domácim úlohám sa úplne nevyhnú a zadania dostanú cez svoje poštové schránky. Malí školáci majú z úloh svojej učiteľky radosť, keďže sú pripravené aj zábavnou a oddychovou formou maľovaniek či tajničiek.
Učiteľka Jana so vzdelávaním rómskych detí s mentálnym postihnutím začínala ako 19-ročná v roku 1987. Keď pre koronavírus zatvorili školu, ocitla sa pred neľahkou úlohou. Väčšina jej žiakov totiž nemá prístup k počítaču či internetu. „Najjednoduchším riešením bolo doručiť im školské zadania osobne do poštovej schránky. Je veľmi dôležité, aby aj v tejto situácii zostal kontakt medzi učiteľom a žiakom,“ zdôraznila.
S doručovaním a so zbieraním úloh jej pomáhajú aj niektorí starší žiaci. „Moje zadania nie sú novým učivom, ale sú zamerané viac na opakovanie vo forme tajničiek, maľovaniek či doplňovačiek. Deti sú z toho nadšené, pretože nemajú peniaze na časopisy. Často ani nevedia, že pri vypracovaní tajničky si cvičia gramatiku či matematiku,“ dodala.
Problém s internetom a počítačom sa podľa jej skúseností netýka len rómskych komunít. Pod svojimi krídlami má 19 žiakov a každý týždeň na tlačiarni vytlačí asi 250 papierových listov. „Poštu s úlohami dostávajú raz týždenne, keď od nich zároveň prevezmem tie predošlé. Dostanú spolu šesť obalov. V piatich sú zadania na každý školský deň a šiesty je informatívny, v rómskom jazyku. Hovorí o tom, ako sa majú teraz správať v obchode, na ulici, verejnosti a čo je to koronavírus,“ uzavrela pedagogička.
