Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/Birdlife Slovensko tvrdí, že väčšina potrebných systémových zmien v PVV chýba. "A aj tá menšia časť, ktorá sa doň dostala, je napísaná všeobecne, až nevykonateľne," podotkol Ridzoň.
PVV neobsahuje podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann reformu správy chránených území, zabezpečenie bezzásahovosti, ochranu najstarších prirodzených lesov ani zlepšovanie stavu vôd či revitalizáciu vodných tokov.
Karol Kaliský z iniciatívy My sme les poukazuje na nedostatky v reforme národných parkov. Vo vyhlásení podľa neho chýba aspoň päťpercentný podiel bezzásahových území Slovenska. "Navrhli sme napríklad zabezpečiť ochranu pralesov ako najvýznamnejšieho prírodného dedičstva našej krajiny či záchranu prirodzených horských lesov, v ktorých žije ohrozený hlucháň," hovorí Kaliský.
V oblasti ochrany vôd ide v PVV prevažne o sľuby, nie o konkrétne záväzky, uvádzajú organizácie. Oceňujú však to, že vláda chce zrušiť plánované vodné diela Slatinka, Tichý potok, Ipeľ a výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. Organizácie vnímajú pozitívne aj to, že vláda chce využiť "všetky dostupné prostriedky" na ekologizáciu poľnohospodárstva, vodozádržné projekty, biopásy, diverzifikáciu plodín, opatrenia proti erózii a zhutňovaniu pôdy.
Greenpeace Slovensko považuje riešenia klimatickej a ekologickej krízy v PVV za nepostačujúce. Programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková poznamenala, že v tejto oblasti chýbajú konkrétne stanovené ciele a opatrenia, ktoré chcú za štyri roky dosiahnuť. "Greenpeace víta návrhy, ako je revízia nízkouhlíkovej stratégie, prijatie zákona o zmene klímy, zrušenie dotácií do fosílnych palív alebo potvrdenie ukončenia výroby elektriny zo spaľovania hnedého uhlia v elektrárni Nováky. Avšak s vzhľadom na to, že nasledujúce štyri roky budú v boji s klimatickou krízou kľúčové, nám v dokumente chýba viac konkrétnych a systémových opatrení," priblížila Juríková.
