Po utorkovom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti sa na tom zhodli minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) a predseda výboru Tomáš Valášek (Za ľudí). Obaja sa zhodli, že je preto potrebná úzka spolupráca členov vlády s európskym výborom.
"Budem vo vláde presadzovať, aby ministri z ostatných rezortov boli pravidelne na dialógoch s týmto výborom. Ideme do dôležitých rokovaní o finančnej perspektíve, o budúcnosti EÚ. Toto nie je len zahraničná politika," povedal Korčok. Občanom Slovenska podľa neho treba vysvetľovať, že Slovensko a Brusel nie sú dva svety, ale že sa Slovensko na rozhodnutiach podieľa.
Zároveň podotkol, že EÚ nemá imunitu na kritiku. Slovensko bude mať podľa neho jasné postoje aj k tomu, čo v EÚ funguje a čo nie. Zdôraznil potrebu spoločne sa pripraviť na uvoľňovanie opatrení a krízu v súvislosti s ochorením COVID-19. Považuje za dôležité využiť všetky dostupné nástroje a byť flexibilný aj pri čerpaní eurofonfov.
Podobne to vidí aj Valášek. Pokiaľ občania nebudú vidieť, že v EÚ má aj Slovensko podiel na rozhodovaní, budú mať podľa neho nacionalisti a populisti silný argument obzerať sa po iných spoločenstvách. Za dôležité preto považuje, aby sa svojej úlohy v tejto oblasti chopili aj ostatní členovia vlády. Zdôraznil, že musíme byť krajina, ktorá dokáže EÚ meniť.
Minister reagoval aj na kritiku programového vyhlásenia vlády (PVV) zo strany Roberta Fica (Smer-SD). Ten tvrdí, že sa dokument nevenuje dostatočne migračnej politike a chýbajú v ňom aj vzťahy napríklad s Čínou. Korčok tvrdí, že postoj k migrácii v ňom je a nadväzuje dokonca na predchádzajúcu vládu. Skonštatoval, že sa má viac hovoriť o Slovensku a v oblasti zahraničnej politiky bude uprednostňovať záujmy SR.
Korčok informoval aj o klesajúcich číslach žiadostí o repatriáciu. Ľudia podľa neho pochopili, že repatriácia nie je kyvadlová doprava, ale podpora pre ľudí v núdzi. Vysvetlil, že repatriáciu nezastavujú, ale bude závisieť od kapacít. Apeloval na ľudí žijúcich v zahraničí, ktorí sú súčasťou sociálneho a zdravotného systému inej krajiny, aby zvážili všetky riziká cezhraničnej mobility.
