Či už rodinám, trhu práce alebo v daňovej oblasti. Podľa odborníkov je však otázne, ako sa ich vládnemu kabinetu podarí naplniť, keďže viaceré z nich sú príliš drahé a kríza v dôsledku pandémie nového koronavírusu oseká možnosti štátneho rozpočtu.
Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli považuje PVV za nastavené vhodne a zároveň dostatočne ambiciózne s vzhľadom na priority, ktoré vládu v súčasnosti čakajú. "Vláda musí adresovať potrebu štrukturálnych zmien, reforiem v kontexte súčasného krízového stavu a snahy o vyrovnaný rozpočet do roku 2024. Na opatrenia je dostatok času, avšak otázkou je, ako v súčasnom nepredvídateľnom stave budú umožňovať tieto zmeny verejné financie a priority vlády v stave 'postkoronovej' ekonomiky a spoločnosti," zhodnotil Reguli.
Z pohľadu trhu práce a rodinnej politiky predstavuje PVV podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róberta Chovanculiaka veľký mix. Na jednej strane považuje za dobré opatrenie, že chce vláda znižovať daňovo-odvodové zaťaženie ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. "Na druhej strane tam nie je spomenuté, ako sa chce vláda postaviť k platnému naviazaniu minimálnej mzdy na rast priemernej mzdy. Toto nastavenie minimálnej mzdy by znamenalo budúci rok nárast o viac ako 12 %, čo by bola ekonomická samovražda v týchto časoch," hodnotí Chovanculiak.
Vláda v PVV navrhuje viaceré prorodinné opatrenia, akými sú zvyšovanie viacerých dávok, oslobodenie príjmu pracujúcich rodičov, zavedenie rodinných zliav, zavedenie možnosti čerpania ošetrovného pre nezamestnaných rodičov, zvyšovanie rodinných prídavkov a ich odstupňovanie. Na trhu práce chce zase podporovať vytváranie pracovných miest v rámci aktivačných prác, ktoré budú viac odrážať pracovné zručnosti, vláda chce zlepšiť aj postavenie ťažko zdravotnej postihnutých. Chovanculiak práve opatrenia v oblasti sociálnych politík a podpory rodiny hodnotí negatívnejšie. "Tu je očividná snaha 'pomáhať všetkým'. Zvyšovanie materskej, rodinných príspevkov, zavedenie príspevku na hypotéku pre rodiny či príspevku na pomôcky pre žiakov prvého stupňa základnej školy, alebo dokonca povinné skupinové zľavy do kina. Toto sú všetko plošné opatrenia, ktoré budú veľmi drahé a zároveň nepomôžu výrazne tým, ktorí to budú naozaj potrebovať, a to ľuďom v existenčných problémoch," myslí si Chovanculiak.
Analytici upozorňujú najmä na to, že vláda môže mať problém nájsť zdroje na financovanie stanovených opatrení. "Ak niečo môžeme očakávať v ekonomickej recesii, tak je to to, že verejné financie nebudú mať dosť zdrojov a počet ľudí, ktorí budú potrebovať sociálnu pomoc, bude pribúdať. V takýchto časoch sľubovať plošné sociálne balíčky pre všetky rodiny je nezodpovedné a doplatia na to tí najzraniteľnejší," tvrdí Chovanculiak. Podľa Reguliho bude musieť vládny kabinet na financovanie svojich priorít spraviť aj nejakú formu reforiem verejných výdavkov, aby umožnili ich presmerovanie na súčasné priority. "Verím, že hlavne, čo sa týka snahy o vyrovnaný rozpočet, nepôjde vláda smerom k zadlžovaniu alebo k výraznému zvyšovaniu zaťaženia podnikov," dodal Reguli.
