To tvrdí bývalý minister financií Ivan Mikloš (59), ktorý považuje plán otvárania prevádzok za správny a potrebný. V rozhovore pre Nový Čas opisuje to, aký veľký dosah bude mať korona kríza na podnikateľov, a zároveň kritizuje súčasnú koalíciu za to, že programové vyhlásenie má veľa nereálnych cieľov.
Premiér oznámil to, ako budeme otvárať prevádzky najbližšie týždne. Je to dobrý plán?
- Predovšetkým je dobré, že taký plán máme a začíname s otváraním ekonomiky. Začíname len trochu neskôr ako iné krajiny, ale to je tým, že máme novú vládu a objektívne sú s tým spojené aj sklzy.
Je tá prvá fáza uvoľňovania ekonomiky navrhnutá správne?
- Myslím si, že niektoré veci by mohli byť otvárané skôr. Teraz nehovorím len o prvej fáze. Čo považujem za problematické, je, že veľmi neskoro chceme otvárať školy - prvý stupeň ZŠ a škôlky. Aj iné krajiny Rakúsko a Nemecko otvárajú už teraz tieto nižšie ročníky.
Je to dôležité preto, lebo takéto malé deti nemôžu ostávať samy doma a rodičia musia zostať na OČR. Ak prváčikovia polovicu školského roka nedokončia, ťažko sa predstavuje, ako budú pokračovať v druhom. Potom môže byť diskusia, či otvárať len predajne do 300 m² alebo viac, Nemecko otvára napríklad do 800 m².
Do akej miery pomôže prevádzkam a službám aspoň takéto postupné uvoľňovanie opatrení?
- Pomôže to nielen ekonomicky, ale aj psychologicky. Posiela to signál ľuďom a ekonomike, že máme tu obrovskú krízu, ale máme plán. Čo považujem za minimálne také dôležité ako z hľadiska financií.
Postupuje vláda tak rýchlo, ako sa dá, alebo by sa to dalo robiť rýchlejšie?
- V tejto kríze sa nedá povedať, že tento názor je správny, tento nesprávny. Ale keď sa bavíme o tom, ako rýchlo otvárať, tak rozumný je taký postup, že otvárať, ako sa dá, ale s minimom rizík. Keď vyhodnotíme, že to prinieslo príliš veľa negatívnych dôsledkov, tak musíme byť schopní spraviť krok späť.
Dobré je, že tam je ten kĺzavý medián, keď sa vieme zastaviť. Zásadný problém je v tom, že hovoríme o počte nakazených, ale je to pritom len počet potvrdených nakazených. Ten súvisí s tým, ako veľa testujeme a ako efektívne testy robíme, čiže hľadáme potenciálne nakazených. Ak by sme robili viac takýchto testov, nájdeme viac nakazených.
Blíži sa letná sezóna. Očakávate, že táto turistická sezóna naženie peniaze domácim podnikateľom, ak sa nebude dať vycestovať do zahraničia?
- Určite. Každý bude hľadať možnosti, ako stráviť dovolenky na Slovensku. Na druhej strane stratia naši podnikatelia tých ľudí zo zahraničia.
Mnohí podnikatelia hovorili, že štát nepostupuje dostatočne rýchlo. Je to už lepšie z vášho pohľadu?
- Nie je to lepšie. Aspoň pokiaľ viem, tak stále to ide príliš pomaly. Uplynuli už tri týždne, odkedy to bolo odhlásené. Už vtedy som sa obával, že keď tie žiadosti budú posudzovať úradníci a riešiť formálne veci, tak to bude haprovať. Ukázalo sa, že to nie je len formalita a polovica žiadostí bola nesprávnych a vrátených. Nemáme vytvorené rezervy, ktoré mali zabezpečiť počas dobrých časov vlády Smeru a dnes sme z nich mohli čerpať.
My musíme na tieto veci používať peniaze z eurofondov alebo si požičiavať. Pomoc musí byť dostatočne rýchla aj široká, aby zasiahla všetkých, ktorí to potrebujú. Rozprávame sa najmä o malých a stredných podnikoch. Tí nemajú vytvorené rezervy aj preto, lebo podnikateľské prostredie sa v posledných rokoch výrazne zhoršovalo. Oni za túto situáciu nemôžu a teraz musia dostať pomoc čo najrýchlejšie.
Bol by pre Slovensko lepší mechanizmus ako napríklad v USA, kde prezident poskytuje peniaze takmer každému?
- Nie celkom. Naša situácia nie je ako v USA. Oni to mohli, a zároveň museli urobiť. Je tam oveľa redšia sociálna sieť, kde je veľmi pružný trh práce, keďže firma, keď sa dostane do problémov, okamžite prepúšťa. To u nás nie je. Tam teda štát musí pomáhať všeobecnejšie skoro všetkým a mnohí by sa dostali do existenčných problémov. Pri nich aj keď tlačia nové peniaze, tak to neohrozuje stabilitu ich meny.
Čo sa stane, ak sa vírus po čase vráti a budeme musieť pristúpiť k uzatvoreniu Slovenska?
- Ten dosah bude negatívny tak či tak. Aj keby sa to nevrátilo, tak je to pokles HDP minimálne o 7 %. Bude to hlbšie ako v roku 2009. Dnes už v najlepších scenároch je to 7, ale obávam sa, že to bude napokon dvojciferné číslo. Ak by sa to vrátilo, bude to ešte horšie. Avšak to, že najskôr vyhráme s vírusom a potom budeme otvárať ekonomiku, tak sú predstavy úplne postavené na vode. Žiadna krajina sa nemôže vyhnúť tomu, že bude bojovať s vírusom a otvárať ekonomiku.
Čo by to teda znamenalo konkrétne?
- My sme nemohli dovoliť zavrieť prevádzky z hľadiska ich udržania ani teraz a urobili sme to. Bude to mať dôsledky, bude to mať náklady, bude vyššia nezamestnanosť, v štátnom rozpočte bude oveľa menej peňazí. Mnohí zamestnanci aj podnikatelia, prídu o svoj biznis, mnohí ľudia sa zadlžia, viac ľudí bude čeliť exekúciám, spoločnosť ako taká prežije, a bude tým horšie, čím tie reštrikcie budú dlhšie.