Ekonómovia hovoria o tom, že by nám krivka mohla klesať v tvare písmena V, teda tak rýchlo, ako sme klesli, budeme aj stúpať, súhlasíte s týmto názorom?
- Ja patrím k ekonómom, ktorí sú pesimistickejší. Krivka V znamená, že padneme a rýchlo to prekonáme a to, čo sme stratili, naberieme rýchlo späť. Pesimistickejšie trajektórie sú U a L. U je, že rastieme, padneme a stagnujeme, až potom ideme hore. Ale svetová ekonomika mala problémy ešte, keď tu koronavírus nebol, už do roku 2019. Keď kríza skončí, tak dlhu bude oveľa viac, pretože sa museli prijímať pôžičky na jej prekonanie.
To je prvý dôvod, prečo ten rast už nebude taký strmý, ale bude pomalší. Druhý dôvod je, že hlavným motorom rastu bola globalizácia, prepojenie obchodu. Teraz sa dá predpokladať, že tá miera globalizácie bude po korona kríze menšia. A to vidíme už teraz - ekonomické vojny, ekonomický nacionalizmus aj dôraz na sebestačnosť. Potom ešte záleží, ktorá krajina sa ako dokáže vysporiadať s dôsledkami, myslím si, že to teda nebude V, ale U.
Vy ste hovorili aj o tom, že vláda by sa mala zamerať na odvrátiteľné úmrtia, ktoré môžu spôsobiť vyššie náklady do budúcnosti aj v súvislosti s tým, že zdravotníctvo je v súčasnosti nastavené na riešenie koronakrízy. Do akej miery bude potrebné zamerať sa na tieto úmrtia?
- Toto je veľmi dobrý príklad toho, že my by sme nemali k problému pristupovať len po medicínskej stránke, ale komplexne. A nielen krátkodobo, ale aj strednodobo a dlhodobo. Teraz sa bavme len o rezorte zdravotníctva. Lebo ak my príliš veľa energie a peňazí vynaložíme na boj s COVID-19, tak sa nám môže stať, že už dokonca aj z krátkodobého hľadiska budeme mať dôsledky oveľa horšie.
Pretože my síce trošku znížime počet nakazených a mŕtvych na koronavírus, ale nám môže enormne narásť počet pri iných diagnózach. Lebo sa odkladajú operácie, je sťažený prístup k lekárovi. Ak sa zameriame príliš len na to a zavrieme ekonomiku na dlhšie obdobie, ako by bolo nevyhnutné, tak potom sa nám stane, že nebudeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, omnoho menej ako sme mali v minulosti.
Vy hovoríte, že program, ktorý napísala nová vláda, nie je realizovateľný práve pre krízu okolo koronavírusu. Čo je najväčším problémom vyhlásenia?
- Je veľmi ambiciózne a opatrenia, ktoré tam sú najmä v rezortoch - práca a sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo a doprava, tak väčšina zámerov je správnych, ale žiaľbohu sú veľmi rozpočtovo náročné. Vyhlásenie je napísané tak, akoby sme tu žiadnu krízu nemali. Budete mať nižšie príjmy a štát plánuje vyššie výdavky. Môžete ľahko identifikovať, ktoré opatrenia zvyšujú deficit verejných financií.
V tomto vyhlásení práve takéto opatrenia prevládajú. V princípe je dobré najmä v oblastiach spravodlivosti, boja proti korupcii či ekonomiky, keďže zdôrazňujú, že zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom úspechu. Problém je v tom, že iné kapitoly s tým nekorešpondujú.
Dá sa povedať, čo sa nedá spraviť pre chýbajúce financie?
- To nie, lebo tých zámerov je veľmi veľa. Ja som zhruba napočítal 200 takých opatrení, ktoré vyžadujú peniaze navyše. Ale nie je to vyvážené tým, že povieme, kde dáme peňazí menej. Nedajú sa splniť tieto zámery a mať udržateľné verejné financie. Navyše vláda si dala záväzok do roku 2024 dospieť k vyrovnanému rozpočtu. Zámer financovať stovky nových výdavkov, mať krízu a mať vyrovnaný rozpočet vo volebnom roku nie sú reálne predsavzatia.
Vy ste boli v koalícii aj s Richardom Sulíkom aj Igorom Matovičom v rokoch 2010 až 2012. Dá sa povedať, či vláda dokáže v súčasnom stave vydržať štyri roky?
- Prognózovať je strašne ťažké. Držím vláde palce, aby vydržala. Po vládach Smeru je požehnaním každá zmena. Väčšina ministrov sú kvalitní odborníci, zároveň ľudia, ktorí vedia, čo majú robiť, chcú to robiť a v tomto zmysle si myslím, že je to zásadná zmena k lepšiemu. Ale mám aj isté obavy z hľadiska udržateľnosti a efektívnosti fungovania.
Keď sa pozrieme na samotného Igora Matoviča, na jeho prvé kroky a komunikáciu, ako ho hodnotíte?
- No to bude jeden z problémov.
Čo to znamená?
- Po prvé, z hľadiska komunikácie a po druhé z hľadiska zodpovednosti a fungovania vlády. Z hľadiska komunikácie, nachádzame sa v bezprecedentnej kríze, keď sa ľudia boja, majú obavy, nevedia, čo bude, tak by bolo žiaduce, aby vláda komunikovala jasne a jednotne. Aby sa najskôr poradila s odborníkmi a potom prijala najlepšie riešenie a potom komunikovala toto najlepšie riešenie. Považujem za veľmi nešťastné, ak sa predseda vlády a podpredseda vlády, prípadne iní, hádajú cez internet a komunikujú nejednotnosť a takéto rozpory. S tým súvisí tá druhá vec.
Predseda vlády má práve najväčšiu zodpovednosť, aby bola komunikácia jednotná a jasná. Predseda vlády sa musí snažiť a hľadať optimálne riešenie z rôznych pohľadov a aspektov. Považoval by som za úplne prirodzené, keby minister zdravotníctva viac zdôrazňoval ten medicínsky aspekt korona krízy a boja s ňou a minister hospodárstva ten ekonomický aspekt. To je prirodzené. To majú v agende.
A premiér by mal byť nad tým a mal by sa snažiť moderovať tú diskusiu tak, aby sa našlo optimálne riešenie, a to predstaviť ľuďom. Je problém, ak sa predseda vlády sám postaví na jednu stranu, ako sa to stalo, a ten aspekt presadzuje na úkor iných pohľadov, lebo to bráni nájsť optimálne riešenie a aj ho optimálne komunikovať, aby sme nezvyšovali strach ľudí z budúcnosti.
