"Zistili sme, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia, sú nahradzované druhmi, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda takzvaní špecialisti sú nahradzovaní takzvanými generalistami," opísal pre TASR výsledky štúdie Máliš, ktorý pracuje na Katedre fytológie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.
Vedci v Európe skúmali viac ako 1000 druhov rastlín. Pracovali s databázou o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít z celej Európy, do ktorej 50 rokov ukladajú všetky zozbierané údaje.
Pozorovaný proces výmeny druhov je podľa Máliša spojený hlavne so zvýšeným množstvom dusíka v pôdach, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Dusík, ktorý je pre rastliny dôležitou živinou, podporuje rast niektorých druhov a dáva im tak konkurenčnú výhodu proti ostatným druhom.
"Na lokálnej úrovni tak nemusí dôjsť k poklesu počtu druhov, ale zmene druhového zloženia v prospech tých, ktoré vedia zvýšené množstvo dusíka využiť pre svoje dobro. Znamená to však, že tieto druhy kolonizujú nové miesta a vytláčajú iné druhy, čo vedie k celkovému poklesu v počte druhov aj zníženiu priestorovej rozmanitosti vegetácie lesov Európy," vysvetlil Máliš.
Zníženie diverzity vegetácie môže mať podľa neho vážne dôsledky na biologickú rozmanitosť celého ekosystému, keďže život mnohých iných organizmov, napríklad hmyzu je úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín. Pokles biodiverzity zároveň znižuje schopnosť ekosystému odolávať pôsobeniu environmentálnych zmien, napríklad globálnemu otepľovaniu. Výsledky viedli vedcov k záveru, že pre zachovanie druhovej rozmanitosti lesov je dôležité znížiť depozície dusíka.
