Tvrdí, že teraz by mal vzniknúť IT systém sledovania kontaktov, ako majú v Česku, ktorý by umožnil flexibilne a adresne reagovať na vznik ohniska, alebo druhú či tretiu vlnu šírenia vírusu. „Nemáme ešte vakcínu, nemáme ešte efektívnu liečbu, tak musíme rátať s tým, že ak sa chceme vrátiť ako-tak do bežného života, musíme mať takýto flexibilný systém, ktorý nám to umožní, ako je to v niektorých ázijských krajinách,“ zakončil. Smatana pripomína, že štúdiu pravidelne aktualizujú a spravili ich doteraz približne osem, pričom všetky má k dispozícii vláda.
1. Prijaté opatrenia a disciplína
Reštriktívne opatrenia pribúdali aj po tom, čo zverejnili prvý model. Tie logicky postupne pridávali do analýzy, čo vo výsledku znižovalo očakávaný počet nakazených. Slováci navyše zodpovedne dodržiavali na rozdiel od iných krajín prijaté nariadenia vlády. Paradoxne tomu mohlo pomôcť aj zverejnenie prvého katastrofického scenára - ľudia si možno uvedomili vážnosť situácie. „Aj jedna tlačovka môže zmeniť šírenie nákazy,“ vraví Smatana.
2. Najhoršie scenáre boli pre vládu
Analytici IZP nerobili prognózy, ale statické scenáre. Používali pritom parametre, ktoré platili v daný konkrétny deň, a tie postupne aktualizovali o nové dáta zo Slovenska aj zo sveta. Pripravovali pesimistický scenár pre vládu, aby sa pripravila na výšku potrebných financií, kapacít personálu či techniky v nemocniciach, ak sa u nás začne situácia vyvíjať ako napríklad v Taliansku.
3. Nepresné údaje o pohybe
Informácie o mobilite obyvateľov sa neskôr ukázali ako nepresné. „Dnes máme informácie priamo od mobilných operátorov, to znamená, že veľmi presne vieme modelovať a predikovať, ako sa kto hýbe,“ hovorí Smatana.
4. Nižšia reprodukcia vírusu
Kvôli prítomnosti marginalizovaných skupín v osadách na Slovensku rátali s vysokým počtom ľudí, ktorých nakazí jeden človek. V praxi sa ukázalo toto číslo 4x menšie s výnimkou oblastí, ktoré sa dostali do karantény.
