Podľa jeho slov išlo o reakciu na to, že ruské jednotky vtrhli do tejto gruzínskej odštiepeneckej provincie.
"Bolo to ťažké, avšak nevyhnutné rozhodnutie," vyhlásil Saakašvili pred parlamentným výborom, ktorý vyšetruje okolnosti augustovej vojny. Za cieľ operácie označil "ochranu vlasti a mierumilovných občanov".
Presný začiatok šesťdňovej vojny nie je úplne jasný. Moskva obvinenia z jej začatia odmieta s tým, že do Južného Osetska vyslala vojakov až po gruzínskom zásahu a ostreľovaní provinčnej metropoly.
Saakašvili tiež uviedol, že napriek snahe západných predstaviteľov o sprostredkovanie sporu so separatistami nejavila Moskva záujem o mierové rokovania a namiesto toho vydala obyvateľom Južného Osetska ruské pasy. USA ho podľa jeho slov varovali pred "ruskými provokáciami" v Zakaukazsku, avšak ani Washington sa nedomnieval, že Moskva "je pripravená na veľkú inváziu ako v roku 1979 v Afganistane".
Prozápadný gruzínsky prezident podporovaný Spojenými štátmi je od prehranej vojny pod vnútropolitickým tlakom. Opozícia ho obviňuje z toho, že zaviedol krajinu do konfliktu, ktorý nemohla vyhrať. Začiatkom mesiaca sa po prvý raz od augusta zišlo na protestoch proti Saakašvilimu asi 10.000 demonštrantov.
Gruzínsko začiatkom augusta vyslalo armádu do Južného Osetska s cieľom znovu získať kontrolu nad týmto regiónom. Rusko vojensky zasiahlo s odôvodnením, že musí chrániť svojich tamojších občanov, a jeho armáda prenikla aj na gruzínske územie mimo odštiepeneckých republík, ktoré krátko na to Moskva napriek medzinárodným protestom uznala ako nezávislé štáty.
