Štvrtkové rokovania hláv štátov a vlád boli zamerané na to, ako prekonať hospodársky šok spôsobený stagnáciou ekonomiky v dôsledku ochranných opatrení prijímaných po celej Európe.
Už pred summitom sa vedelo o nezhodách medzi členskými krajinami ohľadom možných spôsobov oživenia hospodárstva EÚ, ktoré v tomto roku podľa odhadov zaznamená pokles o 10 percent.
Premiéri a prezidenti po štyroch hodinách rokovaní poverili Európsku komisiu vypracovaním návrhu na oživenie hospodárstva, čo znamená tvorbu ozdravného fondu a prepracovanie podoby sedemročného rozpočtu EÚ, ktorý by mal začať platiť od 1. januára budúceho roku.
Podľa agentúry AFP sa za plány ekonomického oživenia prostredníctvom dlhodobého rozpočtu EÚ postavila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, čím narušila ambiciózne návrhy Talianska a Španielska spojené so spoločnými pôžičkami a zdieľaním dlhovej záťaže.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom prisľúbila, že eurokomisia urobí podrobnú analýzu celkovej situácie. Vyčlenené financie budú podľa nej vyplácané členským štátom v "zdravej rovnováhe medzi grantmi a pôžičkami". Zdôraznila tiež, že "ozdravný fond" bude prepojený s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ (2021-2027).
Dodala, že väčšina finančných prostriedkov sa vynaloží na reformy v členských štátoch a na súdržnosť, zatiaľ čo menšia suma pôjde na posilnenie krízových nástrojov EÚ. Spresnila, že návrh z dielne eurokomisie by mal byť pripravený do polovice mája.
Michel skonštatoval, že EÚ doteraz prijalo viacero "odvážnych plánov" na riešenie situácie po koronakríze. Ide o mobilizáciu okolo 3,3 bilióna eur v prospech zdravotníckych systémov, malých a stredných podnikov, leteckých spoločností a na finančné schémy pre zamestnancov, ktorí počas krízy nemôžu pracovať. Zároveň ocenil, že existuje spoločná vôľa konať.
"Pandémia ohrozuje naše spoločnosti. Blaho každého členského štátu EÚ závisí od blahobytu celej EÚ. Všetci sme v tom spolu," povedal Michel po videosummite, ktorému predsedal. Upozornil, že súbor ozdravných opatrení bude zameraný nielen na ochranu jednotného trhu EÚ, ale bude rešpektovať aj záujmy zamestnancov a podnikov a má pomôcť tým, ktorí boli krízou najviac postihnutí.
Michel zároveň pripomenul, že 6. mája sa uskutoční ďalši videosummit, tento krát aj s lídrami krajín západného Balkánu, na ktorom sa obe strany dohodnú na hlavných prioritách ďalšej spolupráce.
