Popri náročnom štúdiu hráva za školu univerzitnú ligu. Pre zranenie a následnú operáciu však absolvoval len pár zápasov. Aj jeho vyhnal smrtiaci koronavírus z Bostonu domov. Na študijný vrchol prvého ročníka sa pripravuje v Bratislave.
Ako zasiahla pandémia do vášho života za veľkou mlákou?
- Harvard zareagoval na hrozbu koronavírusu promptne. Do polovice marca museli študenti opustiť univerzitu. Ostali len tí, ktorí sa nemali ako dostať domov. Škola všetkým študentom, čo to potrebovali, pomohla s nákladmi na letenku.
USA majú celosvetovo najviac nakazených i úmrtí. Ako pristupovali k hrozbe nákazy v začiatkoch Američania?
- Som doma už vyše mesiaca. Keď som odchádzal, žiadnu paniku som nepociťoval. Skôr by som povedal, že to ľudia brali na ľahkú váhu. Teraz si však myslím, že už sú oveľa zodpovednejší ako predtým.
Ako ste zvládli prvé semestre na Harvarde?
- Darí sa mi dobre. Som spokojný, že som sa nebál urobiť rozhodnutie odísť do USA. Štúdium ma baví. Zameriavam sa na ekonómiu a psychológiu. V zime sa musím rozhodnúť, čomu sa budem venovať viac. Koncom mája ma čakajú online skúšky. Písomné určite, ústne ešte neviem.
Čo vám robilo najväčšie problémy pri adaptácii na nové prostredie?
- Začiatky boli náročné. Musel som si zvykať na veľa nových vecí. Nikoho som nepoznal. Pomohli mi moji spoluhráči, s ktorými som trénoval po príchode. Rýchlo som sa zžil s novým prostredím a už sa tam cítim ako doma. Spoznal som skvelých ľudí. Ich životné príbehy ma veľmi obohacujú a inšpirujú.
Spĺňa americký pobyt zatiaľ vaše očakávania?
- Veľa voľného času nemám, keďže štúdium si vyžaduje systematickú prípravu. Mám však veľa kamarátov. Jedným z nich je aj krajan Matej Čerman z Banskej Bystrice. Taktiež prvák. Občas prehodíme pár slov.
Odchádzali ste s jasným plánom, že mienite pokračovať aj vo futbalovej kariére. Aký bol rozbeh?
- Milo ma prekvapilo, na akej profesionálnej úrovni je americký univerzitný futbal. Žiaľ, odohral som iba tri zápasy. Plány mi narušila zlomenina kostičky v chodidle. Zistil som, že lekárska starostlivosť je v Amerike ako z iného sveta. Nikoho som nepoznal, nik mi nič nevybavoval a už po týždni ma v bostonskej nemocnici operoval lekár, ktorému si pod skalpel ľahol aj Tom Brady, hviezda amerického futbalu z tímu Tampa Bay.
Ako ste na tom po zdravotnej stránke teraz?
- Už je všetko o. k. Pripravujem sa s kondičným trénerom Peťom Mokrým. Noha drží aj po šprintoch a zmene smeru. Hrávam bago, s bratmi si kopeme na školskom dvore. Som fit. Cítim sa super. Bez bolestí a obmedzení. Ešte musím zamakať na kondičke, ale to pôjde celkom rýchlo.
Kedy sa vraciate do USA?
- Mal by som v polovici augusta, ak pôjde všetko podľa plánu. Otázkou ostáva, kedy otvoria hranice a univerzitu. V auguste by mala odštartovať aj futbalová príprava pred septembrovým štartom univerzitnej ligy. Hráme ju na spôsob anglických týždňov: utorok – sobota.
Ak by nebolo pandémie, dostali by ste sa v lete domov?
- Mal som ísť na tri týždne do Vietnamu v rámci programu, ktorý financuje Harvard. To padlo. Chcel som si odskočiť aj do Budapešti na nejaký zápas futbalových majstrovstiev Európy, lenže šampionát preložili na budúci rok. Dúfam, že mi vyjde v júli aspoň stáž v Národnej banke Slovenska.
Bol na Chárovi: vrchol semestra
Neďaleký Boston ponúka veľa príležitostí. Vician ich využíva zatiaľ skromne. „Bol som na zápase NHL Boston Bruins – Tampa Bay aj so Zdenom Chárom a s brankárom Jaroslavom Halákom. Životný zážitok. Vrchol môjho druhého semestra. Hokej milujem. Som veľkým fanúšikom Slovana Bratislava. Chystám sa na basketbalový Boston Celtics a rád by som navštívil i americký futbal alebo bejzbal. Mám šťastie, že v Bostone je všetkých päť hlavných amerických športov.
