Upozornila na to v aktuálnej analýze analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Takmer tretina domácností podľa nej nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Pri analýze sa zamerala na schopnosť domácností vyrovnať sa s poklesom príjmov, platiť účty či splácať dlhy, ale aj na prístup k internetu potrebného na vzdelávanie detí, získavanie informácií alebo na online kontakt s ostatnými ľuďmi.
"Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2018 nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom takmer tretina slovenských domácností," upozornila Sadovská. Tento problém je najvypuklejší v prípade domácností jedného rodiča s deťmi, až 56,5 % z nich sa nedokáže vyrovnať s neočakávaným finančnými výdavkami. Nasledujú domácnosti osamelých seniorov vo veku nad 65 rokov, kde sa s neschopnosťou čeliť nečakaným výdavkom stretáva polovica z nich.
Nielen neočakávané výdavky, ale aj tie existujúce v podobe účtov, faktúr či splátok dávajú podľa Sadovskej mnohým Slovákom zabrať. Podľa Eurostatu má nedoplatky pri nájmoch, účtoch za energie alebo splátkach takmer desatina slovenských domácností. Z tých, v ktorých žije jeden dospelý člen a deti, má takýto problém vyše 19 %.
Sádovská upozornila, že v niektorých domácnostiach až 40 % z príjmov odchádza na bývanie. Bývanie je najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, žijúceho single alebo s dieťaťom. Do skupiny zasiahnutej preťaženými nákladmi na bývanie patrí na Slovensku až 19 % takýchto domácností.
Nie každá domácnosť tiež vlastní počítač či internet. To komplikuje vzdelávanie detí a prehlbuje osamelosť seniorov. Jedným z prvých opatrení v boji proti šíreniu nákazy nového koronavírusu bolo zatvorenie škôlok a škôl. Rodičia tak zostali na OČR alebo prešli v rámci svojich pracovných možností na prácu z domu. Nutnou výbavou každého školáka sa tak stali počítač a internet.
Podľa údajov Eurostatu si pritom počítač nemôžu dovoliť viac ako 4 % slovenských domácností s deťmi, v prípade domácností jedného rodiča s deťmi ide dokonca o 10 %. Čo sa týka pripojenia na internet, v prípade domácností s deťmi ho nemajú asi 4 %, v prípade domácností jedného rodiča s deťmi je podiel na úrovni 8 %. Absencia počítača či pripojenia na internet je pomerne vysoká aj v prípade domácností seniorov, čo môže ich osamelosť ešte viac prehĺbiť.
Aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej sú v SR po prípadnej strate zamestnania následnou chudobou najohrozenejšie slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. Práve slobodné matky či otcovia často s ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. Naopak, najlepšie v tomto prípade zvládajú nečakané finančné výdavky rodiny, kde sú rodičia s dvoma deťmi.
"V prípade tzv. úplnej rodiny, teda dvoch rodičov s nezaopatreným dieťaťom či deťmi, je ohrozených chudobou necelých 18 % rodín. Súvisí to s vyššími mesačnými príjmami rodiny. Ak vypadne príjem slobodnej matke či otcovi, často nemá možnosť siahať po úsporách, nakoľko táto skupina ľudí si ich tvorí veľmi ťažko. Zároveň mnoho slobodných rodičov pracuje na skrátené, respektíve polovičné úväzky," priblížila Buchláková.
V celej EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 109,2 milióna ľudí. Ku krajinám s nadpriemerným podielom obyvateľov zasiahnutých chudobou patria Chorvátsko, Španielsko, Taliansko, Írsko alebo pobaltské krajiny.
