Len minulý týždeň sa dozvedel šokujúcu správu od lekárov, z ktorej doslova mrazí. Po viacerých vyšetreniach mu totiž diagnostikovali akútnu leukémiu. Herec Novému Času porozprával o tvrdom boji so zákernou rakovinou, ale aj o tom, ako to musel oznámiť svojej milovanej rodine. Toto je najúprimnejšia spoveď známeho umelca!
Pred pár dňami sa celé Slovensko dozvedelo, že ste onkologický pacient. Čo sa dialo predtým, ako ste sa dostali do nemocnice?
- Asi treba začať pri športe. Chodím plávať. V lete chodím v Petržalke na Draždiak, každý deň ho preplávam dvakrát, po šírke je to 1,5 km. V zime, pochopiteľne, chodím na plaváreň. Plával som na Pasienkoch asi do 15. marca, kým to nezakázali. Normálny bežný režim. V jednej chvíli som zistil, že doma tak nejak polihujem, driemem. Niečo, čo som nikdy v živote nerobil.
Videl som, že mi kondička pomaly odchádza, ale celé som to pripisoval tomu, že nemôžem chodiť plávať. Hovorím si, toto nie je dobré, ale hneď, keď sa oteplí, budem zase na tom Draždiaku pretekať s rybami. Pred dvoma týždňami mi odrazu opuchla noha v členku, potom mi opuchla pravá ruka v zápästí. A to už nebolo nič príjemné, tak som išiel k môjmu geriatrovi Petrovi Belanovi, ktorý mi urobil všetky odbery a o dve hodiny mi náhle zavolal, že výsledky sú veľmi zlé a vraj také zlé výsledky už dlho nevidel...
Nasledovala hospitalizácia?
- Ja som tie papiere oskenoval a poslal docentovi Mistríkovi z hematológie v Petržalke. Ten, keď si to pozrel, povedal, že Andy, nedá sa nič robiť, musíš prísť zajtra ráno k nám. O siedmej som bol už v nemocnici. O 7.15 som už sedel pred jeho ambulanciou, na čo mi dal znova urobiť odbery a potom mi spravil punkciu kostnej drene z chrbtice. To je teda veľmi nepríjemná vec. Veľmi.
Po nej mi povedal, aby som išiel domov, že keď dá všetky výsledky dokopy, tak sa ozve. O hodinu a pol mi zavolal, že má čiastočné výsledky z tej punkcie a že mám okamžite prísť na hospitalizáciu. Pýtal som sa ho, čo to je, a on, že ešte nevedia presne a také tie reči okolo. Ja mu hovorím - veď mi povedz rovno, ako to je, je to leukémia? A on povedal - áno, dodal však, že je to tá miernejšia forma leukémie, ale že treba po nej okamžite vyštartovať. No a odvtedy som tu.
Čo sa odohrávalo vo vašom vnútri, čo vám prebehlo hlavou, keď ste počuli od lekára - je to leukémia...
- Už keď som čítal tie výsledky, bolo mi jasné, že asi nejde o fazuľky. Paľo Traubner mi povedal, že podobné výsledky mal on, keď sa rozhodli amputovať mu nohu.
Mali ste v živote nejaké zdravotné problémy? Napríklad so srdcom, s cukrovkou?
- Mám 70 rokov. Keďže nevlastním žiadny majetok, ani tú cukrovku nemám. Doktori už roky pozorne sledujú môj krvný tlak, ktorý som zdedil po mamine. Ale ona sa s ním vďaka MUDr. Belanovi dožila 87 rokov, takže som si myslel, že mám ešte pred sebou nejaký čas. No, uvidíme. Ja nie som žiadny sraľo. Verím mojim skvelým lekárom, odovzdal som sa plne do ich vôle.
Keď ste prišli do nemocnice, začal sa už kolotoč. Určite v ňom zohrala úlohu aj pandémia koronavírusu...
- Prvé čo urobili, bolo, že ma šupli do izolácie a prijali ma tou procedúrou cez koronavírus. Ako keby som bol pozitívny. Takže mi zobrali stery a musel som čakať na výsledok ako každý iný. Nemohli mi nič robiť, pokiaľ nevedeli, či nie som korona pozitívny. Bol som na izolačke. V stredu ráno sa po negatívnom výsledku testu začala tá mašinéria. Urobili mi všetky potrebné vyšetrenia. A vo štvrtok ráno začali doktori s chemoterapiou, 24 hodín denne, sedem dní.
