Akútna leukémia ho pripútala na nemocničné lôžko. Za bránami Kliniky hematológie a transfúziológie v Bratislave podstupuje náročnú chemoterapiu. Včera ste si v Novom Čase prečítali prvú časť otvorenej spovede herca. V dnešnom pokračovaní Hryc porozprával o svojich obavách z liečby, ale prezradil aj o to, čo mu dodáva v týchto ťažkých momentoch silu.
Od minulého týždňa ste hospitalizovaný v nemocnici. Pre pandémiu koronavírusu vás nemôže navštíviť ani rodina...
- Nikto nemôže prísť. V nemocniciach sú zakázané všetky návštevy. Ale zase máme modernú techniku: telefóny, skypy, zoome.
A čo vaši milovaní vnuci? Viem, že sa na vás stále pýtajú...
- Každý večer som malým čítal rozprávky cez zoom. Teraz budú mať trochu pauzu, kým sa dám dohromady. Musím nájsť nejaké rozprávky na nete. A musím z tejto nemocničnej izby spraviť štúdio a krpci budú zase počúvať rozprávku, ale z nemocnice. (smiech)
Je pekné počuť, že vás dobrá nálada neopúšťa...
- Poviem to takto, a čo môžem robiť...
V mnohých prípadoch sa ľudia s podobným osudom pýtajú, prečo práve ja. Urobili ste to aj vy, alebo to beriete ako fakt?
- Akékoľvek „morfondírovanie“ o tejto veci je nezmyselné. Dožil som sa slušného veku, čosi som v mojom živote stvoril, čosi dokázal, vychoval som dve životaschopné deti a dal som im to najlepšie vzdelanie. Mám troch nádherných vnukov, ktorí hrdo ponesú meno našej rodiny do budúcnosti, ktorá nebude jednoduchá. Myslím si, že som svoj život prežil zmysluplne.
Dá sa s tým vôbec zmieriť, prijať to tak, ako to je?! Asi je dôležité aj psychické nastavenie...
- Áno. V mojom živote som prežil toľko prúserov, škandálov, zrád, doteraz neukončený 20-ročný boj so slovenskou skorumpovanou justíciou... No a je predsa jasné, čo vás nezabije, to vás posilní. Takže moje psychické nastavenie je brilantné.
