Ostatné choroby sú v úzadí. S inými problémami by ste dnes mali ísť k lekárovi len vtedy, keď si to váš stav vyžaduje. Rezort zdravotníctva spustil operácie podľa určitých pravidiel. Ambulancie sa začali rozbiehať a riešiť aj menej akútne stavy. Hrozí nám, že pre koronu zanedbáme iné vážne ochorenia? Čo si myslia odborníci? Keď porovnáme rôzne štatistiky zdravotníctva, Slovensko sa v porovaní s inými štátmi EÚ neumiestňuje práve najlepšie.
Napríklad máme ročne takmer 10-tisíc ľudí na odvrátiteľné úmrtia, čo je výrazne viac ako v iných krajinách. V súčasnosti zameriavame zdravotnú starostlivosť na boj s koronou a ostatným problémom sa príliš nevenujeme. „Ak by obmedzenia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti trvali príliš dlho, tak by to mohlo mať v dlhšom horizonte aj negatívny efekt na zdravotný stav obyvateľstva,“ upozorňuje Dušan Zachar z INEKO. Ako však doplnil, treba si uvedomiť, že na Slovensku navštevujeme lekárov v porovnaní s ostatnou Európou príliš často.
„Situácia ešte nemusí znamenať pri krátkodobom pohľade nejaký výraznejší nárast úmrtí,“ myslí si Zachar. Ako povedal, podporuje to aj odborná literatúra, ktorá hovorí, že v priebehu štrajkov lekárov vo svete nenastal nárast v úmrtiach pacientov. Zdravotná starostlivosť sa už pomaly dostáva do normálu. Spustili sa operácie a aj špecialisti začali fungovať v bežnejšom režime. Ministerstvo vydáva usmernenia pre jednotlivé odbornosti, ako majú fungovať pri dodržaní opatrení proti šíreniu COVID-19. „Zamestnanci ambulancie vykonávajú prácu v dostupných ochranných pracovných prostriedkoch.
Prístup pacientov do priestorov ambulancie – ideálne do čakární – umožní diabetológ len po zodpovedaní ’triediacich‘ otázok,“ uviedol Jaroslav Fábry, hlavný odborník MZ SR na diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy. Pri vstupe do akejkoľvek ambulancie musia mať pacienti, prirodzene, rúško a platia aj ďalšie pravidlá. Nemocnice začali realizovať už aj operácie. V poslednom období totiž riešili iba akútne, neodkladné stavy.
Pred operáciou však bude potrebné absolvovať karanténu a test. V obmedzenom režime fungujú aj zubné ambulancie. „Poskytuje sa neodkladná zdravotná starostlivosť, teda bolestivé prípady, pre pacientov s negatívnou anamnézou pri dodržiavaní zvýšených hygienických opatrení pre zamedzenie šírenia infekcie,“ uviedla Neda Makovská, hlavná odborníčka MZ SR pre zubné lekárstvo.
Obmedzenia museli byť
Dušan Zachar, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy
- Opatrenia a obmedzenia prijaté v oblasti zdravotníctva v úvodnej fáze boja proti koronavírusu boli potrebné, ale teraz treba pri dodržiavaní prísnych hygienických pravidiel otvárať aj zdravotníctvo pre liečbu chronicky chorých, stavy neohrozujúce žiale teraz treba pri dodržiava- aleteraz trebapridodržiava vot a plánované operácie vot a plánované operácie.
Tomáš Szalay, výkonný riaditeľ HPI
- Zatiaľ je predčasné hovoriť o dôsledkoch. Odkladanie zdravotnej starostlivosti môže predstavovať riziko (riziko z omeškania, výskyt komplikácií atď). Toto riziko by mali ošetrujúci všeobecní lekári teraz veľmi dobre zvažovať a pomáhať manažovať cestu pacienta, ak potrebuje špecializovanú starostlivosť alebo hospitalizáciu. V neposlednom rade aj preto sa postupne uvoľňuje režim plánovaných operácií. Veľkosť potenciálneho dosahu závisí predovšetkým od dĺžky trvania opatrení – čím dlhšie, tým je riziko väčšie.
Korona ukázala, že zrejme nie všetka doteraz poskytovaná zdravotná starostlivosť bola naozaj indikovaná a potrebná. Časť pacientov sa chodila k lekárom vyrozprávať, prípadne prichádzala s úplnými banalitami – a odčerpávala tým kapacitu zdravotného systému pomáhať skutočne chorým. Ak by si títo pacienti zachovali tento návyk a v budúcnosti nezaťažovali zdravotníctvo banalitami, možno by výsledný efekt koronakrízy mohol byť pozitívny pre celkový zdravotný stav populácie – lekári totiž budú mať viac času venovať sa tým, ktorí naozaj potrebujú odbornú pomoc.
