Vo finále prevalcovali hráčov Zlína so slovenským trénerom Ernestom Bokrošom 4:0 na zápasy. Významnou mierou im k tomu dopomohol brankár Ján Lašák. Majster sveta z Göteborgu 2002 sa stal najlepším gólmanom play-off, keď dominoval v percentuálnej úspešnosti zásahov (94,97%), priemere inkasovaných gólov (1,78), aj počte zápasov s čistým kontom (3).
"Mixujú sa mi spomienky na skvelé zápasy aj partiu mimo ľadu. Hokej sme si vtedy náramne užívali aj s hráčmi zo zámoria, ktorí sa prišli zabaviť hokejom v čase výluky NHL. Zviezli sme sa s nimi na jednej vlne. Dokázali sme sa rozprávať o čomkoľvek, aj o dôležitých veciach. A keď prišiel zápas, bojovali sme jeden za druhého," zaspomínal si Ján Lašák v rozhovore na webe idnes.cz.
Odchovanec zvolenského hokeja získal prvý klubový titul v deň svojich dvadsiatych šiestych narodenín. V opojnej atmosfére po rozhodujúcom domácom víťazstve 3:2 naložil vtedy dvojročného syna Janka do majstrovského pohára a vozil ho po ľade. Dnes má Ján Lašák mladší 17 rokov, hrá v americkej USHL a je reprezentant Slovenska do 18 rokov. "Syn si to až tak veľmi nepamätá, bol ešte malý. Mal som však vtedy 26. narodeniny a manželka mi navyše oznámila, že čakáme dcéru. Mal som teda okrem titulu ďalšie dva dôvody na oslavu," nadchol sa aj po rokoch Lašák.
V majstrovskom kádri Pardubíc figurovali aj štyria vtedajší hráči NHL - Milan Hejduk, Jan Bulis, Aleš Hemský a Michal Rozsíval. Vtedajší útočník Edmontonu Hemský sa stal najproduktívnejším hráčom play-off, vo finále zaznamenal 7 bodov. Kto bol Lašákovi najbližší v kabíne aj mimo nej? "Mali sme partiu s Michalom Mikeskom, Tomášom Rolinkom a Andrejom Novotným. Navštevovali sa aj naše rodiny. A už som spomínal, že aj hráči z NHL sa do tímu neuveriteľne začlenili," podotkol.
Dôležitým faktorom celkového triumfu bola aj osobnosť trénera Vladimíra Martinca. "Dal nám voľnosť a počkal, či budeme ako hráči zodpovední. A my sme boli. Od trénera sme mali podporu a on videl, že s nami sa dá pracovať," zhodnotil držiteľ medailového kompletu z majstrovstiev sveta.
Lašák sa chcel aj po rokoch vrátiť do Pardubíc, ale už nemali o neho záujem. Paradoxne mu to pomohlo v roku 2016, keď získal ešte jeden český majstrovský titul, tentoraz s Libercom. "Ak by som sa vrátil do Pardubíc, asi by to bolo iné. Núkal som sa im sám, dokonca na mesiac bez nároku na výplatu, ale odmietli ma. Mysleli si, že už som za zenitom. A tak som mohol zažiť ďalší pohár nad hlavou. Niekedy je to tak, že zlé veci v živote sa stanú dobrými," zamyslel sa dlhoročný reprezentant a v súčasnosti tréner brankárov v národnom tíme SR.
V čase koronavírusovej pandémie si Lašák užíva, že má veľa voľného času. Majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku zrušili rovnako ako aj celé prípravné obdobie pred nimi. "Prvýkrát v živote mám voľno. Trochu ma to deprimuje, ale na Slovensku to s koronavírusom, našťastie, nie je strašné. Jazdím preto na chalupu a tam odpočívam. A keďže v Amerike prerušili juniorskú súťaž, aj syn sa vrátil domov. A pýtate sa, prečo nie je z neho brankár, ale útočník? Pretože nie je hlúpy," zakončil s úsmevom Lašák pre idnes.cz.
