Ostatné európske krajiny Slovensko síce postupne dobieha, stále však nie je na ich úrovni. Štúdia porovnáva opatrenia v siedmich európskych krajinách.
Slovensko najviac zaostáva pri úverovej pomoci, kde všetky krajiny vo vzorke majú už rozbehnuté schémy - okrem Slovenska. Štúdia ďalej poukazuje na to, že pomoc vlády SR je najmenej štedrá, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov, a zatiaľ aj najpomalšia.
V štúdii okrem Slovenska skúmali krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Väčšina krajín na krízu reagovala rýchlo a použila značné finančné objemy. "Napríklad balík priamych finančných opatrení proti kríze, teda finančná pomoc a daňové úľavy, najväčšej ekonomiky EÚ, nemeckej, tvorí až 4,9 % HDP. Krajina tak výrazne prekročila vlastnú dlhovú brzdu, uviedla štúdia.
Štruktúra pomoci je podľa štúdie vo všetkých skúmaných krajinách rovnaká, má tri piliere. Prvým sú moratóriá na rôzne druhy platieb, druhým dotácie miezd a tretím rôzne druhy krízových úverov. Všetky krajiny okrem Slovenska a Maďarska pristúpili aj k posielaniu priamych platieb malým firmám a živnostníkom. "V susednom Rakúsku napríklad malé firmy do 10 zamestnancov dostali od vlády okamžitú prémiu 1000 eur a za každý ďalší mesiac krízy budú dostávať dvetisíc eur hotovosti," ilustrovala štúdia.
Všetky krajiny okrem Slovenska poskytujú aj špecifickú pomoc pre vybrané sektory. Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko majú napríklad špeciálne programy na startupy. Väčšina krajín tiež podporuje poľnohospodárstvo či sektor kultúry.
Zo štúdie ďalej plynie, že v Nemecku a Francúzsku je veľmi významná aj pomoc zdravotníckym zariadeniam. Vo Francúzsku zdravotnícki pracovníci v prvej línii dostávajú špeciálnu nezdanenú prémiu 1500 eur, podobne aj v Maďarsku (1400 eur).
"Dúfame, že u nás aj v iných krajinách poslúži (štúdia) ako vstup do diskusie o účinnosti prístupu jednotlivých krajín, prípadne ako inšpirácia, čo sa ku škále nástrojov na boj proti kríze dá ešte pridať," uviedol predseda správnej rady CVP Juraj Draxler.
Štúdia v závere konštatuje, že opísané opatrenia tvoria iba prvú vlnu protikrízových opatrení. Budú sa musieť podľa možností predlžovať či modifikovať podľa toho, ako kríza zasiahne jednotlivé ekonomiky.
