Bol v jeho predstavenstve, neskôr viedol pod Zoborom mládež. S novým zahraničným vlastníkom prišla aj zmena na poste šéftrénera. Miesto pre legendu a nitrianskeho rodáka sa už v klube nenašlo.
„Minulý mesiac som dostal od ukrajinských majiteľov výpoveď. Keďže prišla koronakríza a kvôli nej sa nehrá ani netrénuje, aj tak by som bol bez práce. Asi nie som na Slovensku stvorený pre futbal,“ povzdychol si Moravčík pre Nový Čas. Nezamestnaný nie je. Má eseročku, podniká a je aj župným poslancom. Nejde o jeho prvú zlú skúsenosť s klubom, z ktorého odišiel ako 25-ročný do francúzskeho St. Etienne.
O nevraživosti hovoriť nechce. Koniec spolupráce sa ho však dotkol. „Prišli nejakí Ukrajinci a poslali ma preč ako prvého. Potom pozvali na zápas Panenku, aby potešili divákov. To mi pripadá pritiahnuté za vlasy. Tondu uznávam, je to svetová hviezda. Na jednej strane si niekoho vážia a na druhej mňa vyhodia ako prašivého psa. To sú pre mňa nepochopiteľné veci. Už som na ne zvyknutý. Doma nie je nikto prorokom.“
Na obdobie bez futbalu si zvyká ťažko. Nemôže chodiť na futbalový či hokejový štadión, alebo si odskočiť do haly na volejbal. Moravčík je zásadne proti dohraniu prerušenej Fortuna ligy. „Ja by som ukončil ročník, vyhlásil majstra a zostupujúceho. Vybavená vec. Ako to chcú dohrávať? Hráči budú bez poriadneho tréningu pomaly dva mesiace. Po individuálnej príprave musí prísť aj kolektívna. Kedy to chcú stihnúť? Nedajbože sa rozbehne liga a situácia sa zhorší. Čo potom? Ja by som neriskoval. V televízii to aj tak sleduje minimum ľudí.“
Moravčík predpovedá, že slovenský futbal smeruje k horšiemu. Peňazí v ňom bolo málo a po kríze bude ešte menej. „Mám pocit, že polovica klubov prejde na poloprofesionálny systém. Hráči 5-6 klubov budú chodiť do roboty a ostanú 3-4 profesionálne tímy. Mám veľký strach o náš futbal. Predstava, že niekto bude hrať za 500-600 eur, je smiešna. Možno takí, ktorí by si tak chceli čosi privyrobiť, ale žiť z toho sa nedá. Ak dnes hráč nezarobí aspoň 2 000 eur mesačne, tak nemá význam hrať futbal.“
O pár týždňov to bude 30 rokov, čo sa Moravčík prebojoval s tímom ČSFR medzi najlepšiu osmičku MS v Taliansku. Štvrťfinále proti neskoršiemu nemeckému šampiónovi nedohral pre vylúčenie. Na protest proti neodpískanej penalte vykopol kopačku do vzduchu a po druhej žltej videl červenú kartu. „Keby bolo vtedy video, jasne by dokázalo, že mi ju vyzul Littbarski a fauloval ma. Za tento kúsok som vyfasoval pokutu 10 000 švajčiarskych frankov. Stiahli mi ju z 30-tisícovej odmeny, ktorú sme dostali za účinkovanie na šampionáte,“ zaspomínal si Moravčík.
