Šlo o tretiu noc pouličných nepokojov, ktoré si vyžiadali už najmenej jednu obeť a niekoľko zranených. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters. V meste Tripolis na severe krajiny demonštranti v stredu večer odpaľovali pyrotechniku a hádzali kamene do vojakov, ktorí sa ich snažili rozohnať streľbou gumenými projektilmi. V meste Sidon na juhu krajiny zasa demonštranti podpálili budovu centrálnej banky.
Najnovšia vlna nepokojov prichádza po poklese hodnoty miestnej libry, čo vyvoláva obavy z ďalšieho zvýšenia cien v krajine závislej od dovozu. Terčom útokov demonštrantov sú v prvom rade banky, ktoré zakázali všetky prevody peňazí do zahraničia a zaviedli drastické obmedzenia pri výbere dolárov, ktoré boli v marci úplne pozastavené. Banky sú demonštrantmi obviňované z toho, že prispievajú k neobmedzenému verejnému dlhu a bankrotu štátu.
Toto všetko sa zhoršilo preventívnymi opatreniami proti šíreniu koronavírusu, ktoré ochromili krajinu, kde oficiálne evidujú 717 nakazených a 24 úmrtí súvisiacich s infekčnou chorobou COVID-19. Libanonský premiér Hasan Dijáb na nedávnom zasadnutí vlády priznal, že sociálna kríza v krajine sa "zhoršuje rekordnou rýchlosťou". Uistil, že má "pochopenie pre protesty ľudí", uviedol však, že rozhodne odmieta "všetok vandalizmus". Poprel tiež existenciu zákulisných hier vo vláde, pokiaľ ide o riešenie krízy.
Libanonom zmietajú protesty od 15. októbra 2019. Demonštranti žiadali úplnú výmenu politickej elity, ktorá je považovaná za neschopnú, skorumpovanú a konajúcu len pre osobný zisk a prospech. Demonštrácie viedli k demisii predsedu vlády Saada Harírího. Koncom januára bola vymenovaná nová vláda zložená z odborníkov, ktorú vedie Hasan Dijáb. Jednou z jej priorít je hľadanie spôsobu, ako dostať Libanon z najhoršej hospodárskej a finančnej krízy od občianskej vojny v rokoch 1975 - 1990. Mnohí demonštranti však odmietajú aj tento nový kabinet a obviňujú vládnucu elitu z ignorovania požiadaviek, ktoré zahŕňajú nezávislú vládu a skoncovanie s korupciou.